Teraz sme vyrástli a naše predstavy sa nám zdajú byť už detinské. Ale ja sama sa niekedy pristihnem ako snívam o tom že príde môj princ a vyslobodí ma. Napríklad keď mám také domáce väzenie . Mnohokrát túžim len tak sa vypariť. Predstavujem si mnohé iné situácie, ktoré nás robia šťastnými aspoň na okamih kým sme zasnení. Potom opäť tá realita. Myslím, že na tomto svete, každý po niečom túži, či už je to teenager alebo starý človek.
Myslím, že fantázia nás bude sprevádzať do nášho konca... Aj keď už nebude taká krásna ako za našeho detstva, plná príšeriek, strašidiel, víl a rozpávajúcich hračiek... Ale bude-realistickejšia až sa možno zmení na predvídavosť.
Nikdy však nesmieme zabudnúť na jedno: \"Nikdy nie sme dospelí natoľko, aby sme nemohli mať detské sny..
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
jimmycrow
7. 2.febuára 2009 15:57
Myslím že vedia čo to je, len už to nepoužívajú tak často ako my.Je to iná generácia.Počítačová...
3
Mne funguje dostatocne... Lebo si viem predstavit tento clanok aj s mladešou
4
myslim si ze to nie je problem dneska... je jasne ze nejaky pubertiak sa neprizna k tomu, ze sa mu snivalo o princeznej na hrasku kazdy si pomysli: ved to je detinske! a nie je to tak len dnes, nasi rodicia to prezivali takisto... je to proste tak, ze deti si mozu dovolit snivat, my to vieme takisto dobre, len sa mozno za to hanbime...
5
No neviem ja milujem rozpravky, stale si nieco prestavujem, citam (aj fantasy , mam rada Vianoce, verim v nadprirodzeno...a myslim si ze je to uplne normalne
Napíš svoj komentár