"Nemôžem ho nájsť! Čo budeme robiť?" Počula horekovať slúžku pri nej. Zúfalo triasla s mladým sluhom pri nej.
"Čo sa to tu deje?!" Pribehla k nim. Keď sa k nej otočili skoro stratila dych. Vyzerali ako Percy a jej Pestúnka ibaže omnoho mladší než akých si ich pamatala.
"Tak čo do pekla sa tu deje? Oh slečna Laura čo tu ešte robíte? Musíte rýchlo odísť! Skôr ako vás nájdu." Dobehol k nim aj strážnik a potom čo pozrel na Lunette a premenoval ju na Lauru schytil ju za ruku a ťahal zo sebou preč. Nikdy toho chlapa nevidela. Pestúnka mu skočila do cesty.
"Nevieme nájsť pána Archibalda! Bez neho slečna Laura predsa nemôže odísť." Strážnik sa zatváril ustarostene a pozrel na Lunette.
"Kto je Archibald?" Povedala nechápavo.
"Preboha chúďatko musí byť s toho všetkého v strašnom šoku keď zabudla ako sa volá jej syn." Krútila hlavou pestúnka a chytila ju za ruku.
"Syn?" Nechápavo sa pozerala do prázdna. Nemala však veľa času na premýšlanie pretože sa k nim s revom rozbehol akýsi obrovský chlap a pritom mával sekerou. Lunette vykríkla ,no skôr ako sa jej stihol barbar čo i len dotknúť skočil pred ňu strážnik a prebodol mu mečom brucho.
"Pani moja!" Chytil Lunette za ramená a pozorne si ju prezeral akoby sa uistoval že jej nič nie je. Aj ona pozrela na neho a bola celkom v šoku.
"A...áno? Som v poriadku." Vyšlo z nej.
"Poďte prosím do bezpečia." Aj jeho pohľad ju úpenlivo prosil.
"Poďme teda." Povedala rozhodne a snažila sa pochopiť vzťah medzi Laurou a týmto vojakom. Chytil ju za ruku a ťahal zo sebou. Zrazu si všimla že na prste nosí prsteň rytierskeho rodu. Takže to nie je obyčajný vojak. Je to rytier. Možno je to jej manžel a potom je teda dieťa o ktorom hovoria...ten Archibald jeho syn. Vela by to vysvetlovalo. Vyzeral že mu na Laure veľmi záleží. Lenže nebola si celkom istá. Možno je to len rodinný priateľ alebo vazal. Nič nevedela z určitosťou iba to že mu dôverovala. Opatrne viedol skupinku cez nádvorie popri múre opevnenia. Zastali za vozom naplneným slamou a počkali kým prebehne vačšia skupinka hrdlorezov aby mohli nepozorovane pokračovať. Dvaja chlapi sa však vypotácali z hradnej veže a zbadali ich.
"Hej! Vy tam!" Rozbehli sa k nim. Rytier sa rýchlo poobzeral okolo seba a potom postrčil Lunette smerom ku schodom vedúcim na ochodzu. Tá sa nimi rozbehla nahor a dvaja služobníci ju nasledovali. On sám si počkal na protivníkov a pustili sa do bitky dvaja na jedného. Lunette sa len bezmocne prizerala z ochodze a srdce jej prudko tĺklo. Chcela by mu pomôcť, no netušila ako. Bola nahnevaná na to že je úbohá žena viac ako obyčajne. Z dvier ktoré viedli z veže na ochodzu zrazu vybehol malý chlapec a trielil smerom k Lunette. Mohol mať tak tri roky.
"Pán Archibald!" Počula zvolať slúžku. Rýchlo si ho premerala. Jeho neposlušné čierne vlasy rozfúkaval vietor a v sivomodrastých očiach sa mu zračil strach.
"Mama!" Kričalo chlapča popri behu. Za ním sa z dvier zrazu vyrútili traja chlapi. Bez pochyby patrili k tým banditom ktorý prepadli hrad. Bežali za chlapcom a každú chvílu ho mali dobehnúť.
"Archibald..." Ozval sa tichý ston z Lunettinych úst no nebola to ona. Odrazu akoby ju čosi vyhodilo z tela. Objavila sa vedla Lauri a jej dvoch služobníkov. Vyzerali že ju ani nevnímajú.
"Čo urobíme?" Spýtala sa rozrušene Lunette no nikto neodpovedal. Namiesto toho drobná Laura vykročila vpred. Čosi si zamrlmlala a jej silueta sa rozmazala. O okamih neskôr sa objavila pri mužovi ktorý sa práve chystal schytiť chlapca. v sekunde vyriekla ďalšie nezrozumiteľné slová a na nechty na jej jemnej rúčke dostali šelmovitý vzhľad. Z celej sily zaťala nechty chlapovi do tváre dobré tri centimetre hlboko a ten sa z jakotom zapotácal ,stratil rovnováhu a padol dolu z ochodze na nádvorie. Ďalší dvaja chlapi na seba rýchlo pozreli a tasili meče.
"IELTRUMUN!" Zvolala Laura. Paže sa jej trochu natiahli a pazúre objavili na oboch rukách. Dúhovka jej oči nabrala tak červenú farbu že to vyzeralo akoby jej tade tiekla všetka krv. Z úst jej vykukli očné tesáky a zvyšné zuby sa zaostrili. Nabrala divoký výzor. Lunette akoby sledovala ako sa Laura mení na samotného draka. Ten pohľad jej vyrazil dych.
"Je to kňažná dračieho rádu!" Zakričal jeden.
"Čarodejnica! Zabiť ju." Vrhli sa na ňu ,no nedokázali ju zraniť. Obratne sa vyhla ich úderom a skočila k prvému s nich. Pazúrmi zahradila cestu jeho meču a potom ho druhou rukou podrezala. O chvíľu na to zdolala aj druhého útočníka. Bola to krvavá scenéria, no Lunette to prinútilo uvažovať. Vyzerala tak slabo a krehko, no teraz tam stojí z krvou na drápoch a zúrivím pohľadom. Črty sa jej vrátili do normálu a z ťažka dýchala. Sklonila sa ku svojmu synovi.
"Archibald... kde si sa túlal?" Pozerala na neho zo slzami v očiach.
"Archibald! Laura! Ste v poriadku?" Dobehol konečne aj rytier.
"Nebojte sa sir Jonatan. Slečna Laura sa o všetko postarala." Mudrovala slúžka.
"Pani moja... tá premena nie je na hranie. Neplýtvajte takto svojou silou."
"Odkedy má sir Jonatan právo na moje poúčanie?" Usmiala sa na neho Laura huncútsky. Aj jeho ústa sa zvlnili do nepatrného úsmevu.
"Prepáčte moja paní." Odvrátil tvár a trochu sa začervenal.
"Ako si to dokázala?" Otočila sa na ňu Lunette. Akoby ju nepočuli ,ani sa neobzreli.
"Haló!" Chcela ju chytiť za ruku no, jej ruka prešla cez tú jej. Mohla cez ňu prechádzat akoby tam ani nebola.
"Čo to je?" Nechápavo pozrela na svoje ruky. Potom sa pozrela na muža ktorý ležal v krvi za ňou. Nebol mŕtvi. Nikto si ho však nevšímal. Mieril dýkou presne na Lauru. Ešte trochu pozdvyhol rameno a z posledných síl ju hodil.
"Pozor!" Zakričala Lunette a skočila k Laure z úmyslom zvaliť ju a uhnúť dýke. Preletela však priamo cez ňu a padala dole z ochodze. Čas akoby sa spomalyl. Videla ako Lauru zasiahla dýka a rytier vykríkol jej meno a chytil ju do náručia ako sa rútila k zemi. Archibald zrejme plakal, služobná si zakrila ústa a služobník mal tvár celkom meravú. Nepočula však nič. Akoby padala nekonečným prúdom svetla.
"Preboha!" Vykríkla a posadila sa na posteli. Rýchlo dýchala a bola celá spotená. Chytila sa za čelo. Bol to len sen?
"Ale,ale,ale spiaca princezná má nočné mory?" Ozval sa známy hlas. Prudko sa strhla a uvidela Kaia. Bol vedla nej. Chvíľu bola zmätená a potom jej to všetko došlo. Je v tej zapadnutej krčme na práchnivej posteli s Kaiom. Zamračila sa na neho a vyskočila na nohy.
"Musím ísť." Oznámila.
"Čože?" Nechápavo na ňu pozrel.
to be continued...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kikushek
13. 6.júna 2009 10:54
Wuuuu a co bude dalej?
Napíš svoj komentár