"Tak. Pusti ju. Ani mňa to už nebaví." Ozval sa Lunettin brat a zoskočil s koňa. Kai si ho na sekundu prehliadol a potom Lunette prudko odsotil za seba kde ju chytil Gerald pri čom zo sedla svojho koňa vytiahol meč.
"Na chvíľku mi ju podrž prosím." Povedal bratovi a z bezočivím úškrnom sa vrhol k Natanaelovi. Ten v poslednej chvíli vytiahol svoj meč. Bolo počuť škrípanie kovu o kov ako sa skrížili. Obaja sa snažili protivníka odhodiť do zadu ,no ani jednému sa to nepodarilo.
"To bude zaujímavé." Kai sa spokojne usmial keď videl na Natanaelovej tvári mierny úškrn. Podla všetkého si Natanael v duchu povedal to isté "to bude zaujímavé". Už tomu je dávno čo mal naposledy rovnocenného súpera. Bol skutočne druhý najlepší z mesta. Trénuje ho výlučne otec a ten bol vždy lepší ako on a teda prvý najlepší, no nikdy nenašiel nikoho rovnocenného. Dokonca aj Lunette bola zaskočená keď videla jeho výraz. Keby ho nepoznala ani by si toho mierneho úsmevu nevšimla, ale ona vedela aký jej brat je. Vyzeralo to tak že ich pretláčanie nikam nevedie až do chvíle kým Natanael zavrel oči a keď ich znovu otvoril neboli sivozelené ako predtým ,ale červené. Odhodil ho do zadu bez menších ťažkostí a zabrzdil až o lavičku o pár metrov ďalej.
"Sadni si a skľudni!" Oznámil Kaiovi.
"Ale ,ale ,ale ...taký mladý a už v sebe objavil silu dračieho rytiera. To je úžasné! Máš talent to sa musí uznať lenže..." v tej chvíli akoby Kai zmyzol a o chvíľu neskôr sa objavil pred Natanaelom ktorý sa znovu stihol kryť v poslednej sekunde. Keď k nemu Kai zdvihol hlavu z jeho typickým úškrnkom zreteľne odhalil aj svoje červené oči.
"...nie si sám. To som chcel." Spokojne dokončil.
"To nie je možné!" Vyhŕklo zo zmätenej Lunette. Takéto schopnosti v sebe predsa dokážu odhaliť len tý najtalentovanejší z jej rodu a žiaden cudzinec. Podľa všetkého bola však prekvapená len ona a dvaja strážcovia. Natanael sa šikovne zvrtol a podkopol Kaiovi nohy. Kai však urobil to isté a obaja spadli na zem. Rýchlo sa pozbierali a znovu na seba namierili zbrane. Nasledovala séria úderov. Kai mu však ani len nedovolil priblížiť sa ku svojmu bratovi ktorý držal Lunette. Vlastne mal len ruku položenú na jej ramene ,ale to jediné gesto stačilo k tomu aby sa odtiaľ ani nepohla. Musel teda zmeniť stratégiu. Tváril sa že do neho z celej sily vrazí, no odrazu zmizol tak ako pred chvíľou Kai. Tomu však bolo okamžite jasné kam sa mohol podieť a sekol mečom za seba. Natanael sa chcel zjaviť pred Geraldom a oslobodiť svoju sestru teraz sa k nemu však blížil meč. Pokúsil sa ho vykriť, no neodhadol celkom dráhu úderu. Protivníkova zbraň sa mu oškrela o ruku a odhodila mu meč. Potom sa Kai sústredil na to aby ho odohnal od tých dvoch aj jeho zbrane. Zahnal sa po Natanaelovom krku a ten sa rýchlo prehol. Teraz mieril na jeho nohy . Cez ruky sa prešvihol dozadu ,no zacítil ostrú bolesť dlane po zásahu mečom. Tomuto úderu sa síce vyhol ,no ruka ho zradila a spadol na zem. Lunette automaticky zavrela oči keď videla ako sa k hlave jej brata blíži obrovský meč ,no náraz znel kovovo. Keď ich znovu otvorila naskytol sa jej pohľad ktorý jej priniesol trochu úľavy. Jeden zo strážcov sa spamätal a vykryl úder svojim mečom. Úder bol však taký silný že v ňom urobil puklinu a následne sa zlomil. Strážca vyčerpane klesol na zem vedľa jej brata. Kaiov úsmev sa trochu pokrivil.
"Toto vôbec nebolo slušné. Zasahuješ do priateľského súboja do ktorého ťa nič nie je. Takže ak sa neurazíš radšej zostaň sedieť na mieste." Povzdychol si a znovu sa ohnal po Natanaelovi. Strážcov meč bol na kusy, no aj tak pohotovo zareagoval. Hodil sa pred princa a úder vykryl helmou ktorú si na rýchlo dal dole. Úder bol však ešte silnejší a prilba sa zaryla do rúk jej držiteľa a to aj napriek tomu že na nich mal navlečené hrubé jazdecké rukavice. Všetci však zostali celkom prekvapený. Strážca bol vlastne strážkyňa. Jej dlhé hnedé vlasy uvolnené spod prilby jej zakryli chrbát a v sýto hnedých očiach sa zrkadlila bolesť, odhodlanie a hnev. Upriamovala ich priamo na Kaia a ten zase bezprizorne pozeral na ňu. Nakoniec sa však otočil a zasunul meč naspäť do sedla.
"Ženská? Tse! Stratil som chuť na boj. Choď dievča." Pozrel na Lunette. Tá sa zatvárila nasrdene. Veď ešte aj tento cudzinec si dovolil povedať o žene čosi také a to navyše po tom čo spravila čosi také úžasné. Vrazila mu a potom odkráčala.
"Nikdy nepodceňuj ženy ty... somár!" V polke cesty sa otočila a venovala náhle pobavenému Kaiovi ešte zopár slov.
pokračovanie nabudúce...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kikushek
8. 9.sept. 2008 21:24
Je tho brutalne...jeden z najlepsich pribehov co som citala tu..dufam ze budes pisat aj dalsie x)
Napíš svoj komentár