"Ticho slečna. Nechcem počuť už žiadne ďalšie odvrávanie." Chabo sa uškrnul pretože ho bok podľa všetkého stále bolel.
"Prečo si myslíš že ťa budem počúvať? Vtrhnes si do mojej záhrady a izby ktomu ešte zranený. Znamená to že si kriminálnik. Inak by ťa stráže nenapadli a vôbec prečo sa vandruješ v noci po mojom krídle hradu?" Snažila sa pôsobiť uvoľnene a akoby ju vôbec nerozhádzal, no nebolo tomu tak.
"Prečo by si mala počúvať? Tse! Myslíš si že som hlupák? Môžeš na mňa hovoriť pokojne koľko chceš aj pôsobiť panovačne a sebaisto... tvoje oči ťa prezradia. Oči ozdobené strachom, neistotou...hehe." Úlisne sa k nej pritiahol a rukou ju chytil za bradu.
"Pusti ma ty špina!" Bola rozhorčená že ju prekukol. Jej príkaz však vyznel skôr ako prosebný šepot. Nemohla mu vzdorovať. Uvedomovala si že je nebezpečný. Srdce jej prudko bilo. Jeho tvár od nej bola len zopár centimetrov a pozeral jej priamo do očí. Tomu spaľujúcemu pohľadu sa nedalo uniknúť. Nemohla sa ani odvrátiť. Čosi akoby ju nútilo vracať úder. Vtedy sa Kai s úškrnom odtiahol a ona si vydíchla. Začal si rozopínať košelu. Neistá si jeho plánom na neho pozerala ako zajac na vlka v pasci. Nechal látku skĺznuť po jeho ramenách tak aby čo najmenej namáhal zranené miesto. Mohla si dobre všimnúť tenkú ranu od meča na jeho boku.
"Ten muž...ktorý to spôsobil... čo je s ním?" Pýtala sa opatrne.
"Žije...ak je to to na čo sa pýtaš. Len neviem ako dlho ešte bude. Ak ho ošetria včas tak bude žiť. Teraz tu však riešim môj problém." Pristúpil k jej šatníku a otvoril ho. Vytiahol odtial prvú vec na ktorú natrafil a rozkmásol ju na pás látky.
"Preboha! To bola moja saténová tunika!" Zhrozene sa chytila za čelo.
"Pravdu hovoríš...bola." Povedal bezočivo a otáčal si ranu vzniknutým obväzom. Ani tento pohyb pre neho nebol najbezbolestnejsi a pohľadom nakoniec zakotvil znovu o Lunette.
"Ty by si mi mohla pomôcť. To znamená pomôž mi takže bez blbých rečí..." Prisunul sa k nej a ona bola nútená obväzovať mu ranu svojim zničením oblečním. Mala chuť mu jednu vraziť, no na druhej strane ho trochu aj ľutovala kôli tomu zraneniu. Ani sama nevedela prečo by jej to malo byť ľúto, no bolo. Zachytil jej ustarostený pohľad a pomyslel si že je to vrcholne smiešne aby ho práve ona ľutovala.
"Predtým si spomenula že toto je tvoje krídlo hradu... si teda dáka zbytočne bohatá fľandra. Kňažná, princezná, možno dáka velmožka pod ochranou kráľa alebo šikovná kurva... to neviem, ale ak by si bola tou poslednou možnosťou tak by som vedel ako stráviť tieto voľné chvíľe. Keď sa nad tým zamyslím...keby si nebola tou poslednou možnosťou tak by som to mohol mať zadarmo." Ak práve načrtol to čo si myslela že načrtol tak sa jej to ani trochu nepáčilo.
pokračovanie nabudúce...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kikushek
17. 9.sept. 2008 09:57
PFuuu jak som si vydyychla x) Uz som sa bala ze nebudu nove diely..je tho brutalne x)
Napíš svoj komentár