Bol to môj prvý deň v novej práci. Celí ten deň bola strašná nudná fraška. Ešte aj kolegyne boli akosi zvláštne tiché a pritom plné nervozity. Práca sa kopila. Nič sa nestíhalo a telefóny dokola rinčali. Potrebovala som vypadnúť a tak som sa pod zámienkou obedu vytratila. Práve keď som hútala nad tým kedy sa mi vybije batéria v telefóne a koľko telefonátov do tej doby musím stihnúť vybaviť sa to stalo. Pohľadom som zachytila muža. Nie to nie je celkom pravda. Zrak mi padol na toho muža, to áno ale nie kvôli nemu. Bola to tá atmosféra okolo neho. Stál ku mne otočení chrbtom, do tváre som mu nevidela. Videla som len ten ležérny postoj ako sa opieral o stôl mojej kolegyne a podával jej akúsi knihu a videla som tie neuveriteľne krásne dlhočizné vlasy siahajúce až k zadku. Na koncoch boli jemne zvlnené. Boli nespútané. Len tak na voľno rozprestrené na jeho chrbte. Divoké ako ich majiteľ. Nič som o ňom nevedela ale všetko toto z neho sálalo. Môj pohľad mimovoľne skúmal tú nádhernú hrivu popritom ako som popri ňom prechádzala. Keď som bola takmer celkom pri ňom spomalila som a ušetrila si tak viac času na kochanie sa. Kolegyňa zachytila môj pohľad a neubránila sa úsmevu. Muž zachytil jej úškrnok a nečakane sa otočil. Vyzeralo to celkom tak akoby som si doteraz so záujmom prezerala jeho dobre stavané zadné partie. Z chabým "hehe" som opatrne zdvihla pohľad k jeho tvári. Na sekundu som preľaknuto ostala na mieste a stáli sme si zoči voči. Bolo to akoby sa na mňa otočil hurikán. Tá nepredstaviteľná zvláštna energia ktorá z neho vychádzala ako tak na mňa upriamoval ten pár ohnivých očí. Oblial ma pot. Keď sa naše pohľady stretli záhadne sa zaškeril. Tak zákerne , tak démonicky ,tak diabolsky, lákavo akoby ma vyzýval, akoby som v ich lesku videla odraz vecí ktoré trýznia jeho myseľ pri tomto zvláštnom stretnutí. Bol to taký nebezpečný, lačný pohľad divej no pritom inteligentnej zveri... nie zveri vlastne nie ale skôr lovca. Nebolo to také plytké. Bolo to až príliš presýtené všetkým možným. Začala som sa strácať. Mala som pocit ,že o chvíľu zabudnem dýchať, že ku mne prikročí ,schytí ma a zahryzne zuby do hrdla ako šelma bezbrannej srne. Celé to trvalo možno sekundu ,no pre mňa ubehli hodiny. Náhle som kráčala ďalej. Ešte raz som sa obzrela. Oči zvera ma neprestajne sledovali. Na tele mi naskočili zimomriavky. Nemohla som to vzrušenie ďalej zniesť. Rozbehla som sa preč. Celá červená od zahanbenia, od veľkého omylu , od ... od čoho vlastne? Panika! Skrátka som potrebovala ujsť ,čo najďalej. Ako každá správna korisť, každému správnemu predátorovi . Ja ,hlúpa, som si myslela ,že sa za mnou možno aj rozbehne. Taký silný bol strach a nerozvážnosť ktoré vo mne dokázal vyvolať ten harmonický ,no pritom diabolský pohľad. Mala som chuť vrhnúť sa mu do náručia s pocitom istej smrti. Toľký chladný život v sebe môže predsa mať len ten kto ho sám berie živým. A ja ,úbohé dievča ,som stála pred tou prastarou silou samej podstaty esencie muža a nedokázala sa jej postaviť. On ju však nedokázal naplno rozvinúť a zadržať ma v mojom úteku. Sme obaja rovnako vinný. Spomaľujem s neurčitým smútkom na duši ,možno sklamaním a so slovami "svet je malý" dúfam,že budem mať šancu opäť na neho niekde naraziť...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
