O pár dní neskôr sme si dali ďalšie rande. Medzitým som však bola na nete tak často ako sa len dalo. Tešila som sa ako malé decko, kým príde a budem sa môcť k nemu pritúliť. Prišla som ho čakať na zastávku a nemohla som sa dočkať, kedy príde autobus. Srdiečko mi tĺklo ešte splašenejšie ako naposledy. Konečne prišiel autobus a ja som ho zbadala. Prišiel ku mne, pritúlil ma k sebe a vystískal ma znovu tak silno. Dal mi asi milión pusiniek, všade kam sa len dalo a potom ma zdvihol do vzduchu a iba sme sa tak na seba dívali. Chvíľku sme ešte zostali na zastávke a potom sme si na sídlisku našli lavičku ako pre nás stvorenú. Usadil ma na chvíľku na svoje kolená a tisol si ma k sebe ako plyšáka, potom som si sadla vedľa neho, položila hlavu na jeho rameno a začala som mu hladkať bruško. Som bruchomil, priznávam, ale jeho bruško je to najkrajšie na svete. Rozprávali sme sa asi o všetkom možnom i nemožnom, hoci naše ústa väčšinu času nerozprávali, iba sa vzájomne dotýkali. Po hodine prišli malé decká a bolo po romantike.
„Čo robíte? Vy sa milujete?“ spýtala sa ma jedna, mimoriadne dotieravá.
„Áno, my sa milujeme“, povedala som jej trochu zapýrená. Obe sme však mysleli na niečo iné, ale to som pochopila až keď deti na celé sídlisko začali hulákať, že tu sexujeme na lavičke (kto to tie deti učí? So smiechom sme sa brali preč za železničný priechod, lebo sme dúfali, že až tam nás nebudú sledovať.
Lenže ja som mala štokle, v ktorých som navyše ani nevedela chodiť, tak som dostala strach. On to vyriešil najlepšie... Mohla som sa metať ako som chcela, zobral ma na ruky a preniesol ponad koľajnice. Aká som len bola spokojná . Okrem nás tade prechádzal aj štrbavý starček, ktorý sa na nás škeril so slovami: „Toto je správne manželstvo“. Obaja sme sa začali smiať a po pár minútach presviedčania starčeka, že manželia nie sme, sme to vzdali a pobrali na ďalšiu lavičku.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár