Krähenfrass

Prežitok to je dnes, tá slušnosť. Pani v trafike na stanici si zákazníkov premeriava zlým pohľadom. Aj cenu vyhŕkne tak rýchlo, len aby to už mala z krku. A to som chcel len zápalky. Zavrčí na moje zaželanie príjemného dňa. Slušnosť vymiera.

Ten první k druhému se otočil?
a černým křídlem cestu naznačil,
krhavým zrakem k lesu hleděl,
a takto jemu odpověděl.

Na zastávke tiež žiadne úsmevy, všetci sú strhaní. Či už cestou, alebo čakaním. Príde aspoň pán čo chodí po stanici a vždy si odo mňa pýta peniaze, a ja ho vždy odbijem- veď dnešná slušnosť. Už to začína byť pomaly rituálom, táto scénka, tento náš spoločný dialog.

Jeho kůň dávno po lesích běhá,
a jeho milá už jiného má,
už pro nás bude dosti místa,
hostina naše už se chystá.

Na lavičke sedel starý pán. A spýtal sa či nemám oheň. Prečo nie? Však, zápalka ma nezabije. A keď si môžem dopriať ja, tak aj nech on, keď ho baví fúkať prúžky dymu do povetria. Nepoďakoval. Netreba, zbytočné je plytvať slovami. Pani niečo kričí na vodiča. Asi sa chce dostať do autobusu. Hotový krähenfrass, havranie hody, všetci sa ženú za svojim zárobkom, za svojim ziskom, pre svoj ciele. Pre svoje štastie. Lebo štastie, to si treba udržať. Nie vždy pri nás stáť bude. tak sa o neho trhajme, ako havrani o zdochlinu.

Na jeho bílé tváře usednem,
a jeho modré oči vyklovem,
a až se masa nasytíme,
z vlasů si hnízdo postavíme

Konečne príde autobus. Naložím veci a idem si sadnúť na miesto. Pri kúpe lístka sa vodič usmeje, spýta sa, či mi cesta za nudnými prednáškami stojí za tých sto korún. Cestou, hľadajúc si miesto na sedenie sa usmievam aj ja. Áno, aj on robí všetko pre svoje štastie. Ale robí to slušne- tento havran to robí aspoň s gráciou čiernych perutí. Obstál v hostine. Teraz je rada na nás.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu