My vyslali sme nádej do sveta,
poslali ju z našich hradov,
a žiarila na nebi sťa kométa,
žiarila jasnou farbou zlatou.
My vyslali sme odvahu na cesty,
skrz bránu nadvorím sa prehnala,
aby ostatných stríhala nerestí,
a ľuďom pomáhala.
My vyslali sme múdrosť na vlnách,
na člnoch s vetrom v plachtách nesie sa,
aby aj v ďaľekých končinách,
učila vznešeným noblesám.
My vyslali sme lásku v šíri kraj,
hoci tá sa tomu bránila,
A potom, idúc v diaľ,
láska sa jednoducho stratila.
My vyslali sme všetko preč,
a nič nám neostalo,
sedíme mlčky, viazne reč,
a šťastie sa neusmialo.
My vyslali sme prosbu,
prosba sa náhlila,
A o rok prišla, vravela,
že láska sa späť vrátila
Báseň
Komentuj
12 komentov k blogu
1
catmartina
15. 4.apríla 2008 01:26
dobrá myšlienka..veľmi fajn záver...
2
neviem prečo, ale ide z toho na mňa pocit stredovekej básne...
whatever, zaujalo ma to natoľko, že som si samú seba predstavila ako to recitujem na Hviezdoslavovom Kubíne áno, som úchyl a áno, viem o tom
whatever, zaujalo ma to natoľko, že som si samú seba predstavila ako to recitujem na Hviezdoslavovom Kubíne áno, som úchyl a áno, viem o tom
3
Pekné Trochu mi to evokuje proces christianizácie
Dobrá práca zo slovami! Len tá posledná strofa krapet pokryvkáva
Dobrá práca zo slovami! Len tá posledná strofa krapet pokryvkáva
5
mne to skôr pripomína štúrovcov, alebo také národostné veci proste..... no ale je to zaujímave rozhodne
6
no suhlasim so Sheenou... ma len stve ze sa vzdy vrati len laska
7
Ostal vo mne po prečítaní taký veľmi pozitívny pocit (Presne tak upokojujúci ako som v tejto chvíli potrebovala )
10
moje pocity: uvod;kokos zase nechapem? jadro:pockaj pockaj....a nie nechapem stale zaver: hura pochopila som, ake romanticke....nechces si ma zobrat za zenu?
Napíš svoj komentár