Závoj dymu V obláčikoch dymu, strácajú sa mi obrazy vecí čo boli, cez karmín z uhlíka... a úplne bez rýmu. Myseľ v pofidérnom stave, potí sa vonným tabakom, a umýva sa v teple, nepoznajú čo mám v hlave... A tváriť sa že viem čo robím, škrabať zlámaným nechtom na stenu, ničiť si náladu večernú, ako nočná mora zhorím. pozerám sa na spúšť vôkol, vidím veľké znamenie, že môj mozog je- rovnako ako uhlík už len obyčajný popol. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj
pekne si to vystihol...velmi