Bez nadpisu radšej, zmysel to mať nebude, nik to čitať nebude a aj tak to vymažem :D
Hneď na úvod spomeniem , že som vypila veľa kávy a som dosť mimo . Hodil by sa sem aj smajlíček ale to by potom ľudia nebrali vážne.
Prvé čo ma napadlo je, že prečo ... a tým to asi aj končí. Momentálne asi nie som schopná racionálne myslieť a tvárim sa že diakritiku budem dodržiavať.
Príbeh písať nebudem, moje básnické črevo som dnes odhalila v jednej diskusii a to nebolo moc presvedčivé, takže ak dovolíte, rým vynechám.
Písať článok je pomerne ťažké. Ľudia sa tu snažia dať von to čo cítia alebo rôzne iné veci, ktoré ich napadli. Vymýšľajú psychadélie, trávia nad písaním, veľa času, čo je pozoruhodné.
Ja som nikdy nevedela nič písať, dokonca nerozumiem ľuďom ani osobne ani cez internet. Moje komentáre do diskusií nie vždy vystihujú podstatu a hanbím sa písať cudzím ľuďom. Svoje myšlienky neviem dávať von cez pero a papier takže mega šupa brutal bloger zo mňa asi nikdy nebude.
Ak to čítaš , nečakaj strhujúcu pointu, proste to dočítaj, ak chceš, daj hviezdičku alebo komentár, nemusíš ani to. Je to len pár viet , čo ma napadlo a kolonku BLOG mám dosť prázdnu, je tam len jeden článok, tak nech mu nie je smutno.
Nechcem týmto na nič poukázať a ak som poukázala na vlastnú debilitu tak ďakujem, knihu vydám budúci rok.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
resp. vôbec nič si neprezradila, no zároveň viem veľa