Ako vznikla Zem

Ešte predtým ako sa zrodila naša galaxia, predtým ako sa zrodilo Slnko a Mesiac, vtedy, keď bolo len veľké nič, objavili sa tu, blízko miesta kde o niečo neskôr vznikla naša Zem dva draky. Nevedno odkiaľ prišli, nevedno čo tu hľadajú. Proste len prileteli a obzerali sa vôkol seba.
Jeden z nich bol zlatý a druhý strieborný. Keď sa poobzerali, pozreli na seba: „Čo myslíš, je toto to správne miesto? “ spýtal sa strieborný drak. „Neviem. Boli sme už na toľkých miestach a ani jedno nebolo to správne. Privolajme Irnstada.“ odvetil zlatý drak. Strieborný drak zvaný aj Elain prikývol. Zdvyhli teda hlavy a jednohlasne zavolali do ničoty.
Vtedy priletel hnedý drak omnoho väčší ako obaja draci dokopy. Hnedý drak priletel až k nim. „Čo sa zasa deje Volund? “ obrátil sa na zlatého draka. „Sme konečne na správnom mieste? “ spýtal sa Volund. „Litame tu už storočia a nič. Musíme ísť predsa aj ďalej.“ Hnedý drak si vzdychol: „Máš pravdu... Ale nesmieme sa unáhliť! “ Irnstadov hlas bol omnoho hrubší ako hlas Volundov a teda aj oveľa hrozivejší. Draky však bilo naň privyknuté a tak ich až tak nevyľakalo, keď Irnstad zvýšil hlas. „Snáď nechcete, aby sme kvôli vašej netrpezlivosti pochybili v tom, prečo sme boli stvorení! “ „Nie! To v žiadnom prípade! “ okamžite zareagoval Elain. Potom už trocha krotkejšie povedal: „Len si myslíme, že by bolo dobré začať robiť to, prečo sme boli stvorení. Pokiaľ sa budeme dlho zdržovať tu, zanedbáme iné povinnosti.“ Hnedý drak sa zamyslel, poobzeral okolo seba a rozhodne povedal: „V poriadku, toto miesto je celkom súce.“ potom dúchol a obrovský, nepravidelný, plynný kotúč horúceho vzduchu sa razom sformoval do celkom pravidelnej gule pevnej látky. Keď dúchol po druhý raz, vznikla omnoho menšia guľa, ale s rovnakými vlastnosťami. Volund a Elain sa spokojne nadýchli a chystali sa vydýchnuť smerom k dvom hnedým guliam, keď obrátili hlavy k nielen omnoho väčšiemu, ale aj staršiemu Irnstadovi. Ten práve dúchol po tretí raz. Elain a Volund zvraštili čelá. Hnedý drak sa zarazil. Uvedomil si svoju chybu. Pozrel najprv na drakov, potom na guľu strednej veľkosti a zas na drakov. Z jeho sivomodrých očí sa dalo prečítať: „Prepáčte priatelia, pomýlil som sa.“ Hodnú chvíľu sa nič nedialo. Potom sa zlatý drak hlboko nadýchol a zase vydýchol a chvostom štuchol do o niečo menšieho strieborného draka. „No nič... splníme si svoju povinnosť a potom zavoláme kráľa. Ten už vymyslí, čo s tou guľou.“ A tak sa znova obaja nadýchli a vyfúkli - tak ako aj hnedý drak – kúdoly horúceho vzduchu. Tieto ale nevytvorili dve gule, ale dva oblaky. Ten ktorý vydýchol zlatý drak priletel k najväčšej guli a oblak strieborného draka k najmenšej guli. Obkolesili ich avšak zostali od nich stále oddelené.
Vtedy prileteli dva iné draky. Obaja už z diaľky na prvý pohľad väčší ako hnedý drak. Prvý z nich bol červený drak so žiarivými čiernymi očami a na hlave sa mi týčila akoby malá korunka. Druhý drak ktorý priletel bol čierny drak s obrovskými pazúrmi a zubami tak ostrými, že i ten najtvrdší diamant by rozlomil len jediným dotykom zubu. Ale napodiv mal biele dobrácke oči. Avšak keď sa rozčúlil, šľahali mu z nich plamene. A najstrašidelnejšie bolo, že bol väčší ako sám život. draky zastali kúsok pred ostatnými a taktiež nechápavo pozreli na tretiu guľu.
Čierny drak venoval hnedému drakovi len jeden pohľad. Povedal: „Som starší ako ty, ale mozog mi ešte slúži a napočítať do dvoch viem.“ Hnedý drak sklopil zrak a úzkostlivo pozrel na červenú dračicu – kráľovnú drakov. Kráľovná sa usmiala, štuchla do kráľa a vykríkla: „Mám nápad! “ Potom zarevala a v okamihu mala okolo seba štyroch malých drakov. Prvý bol modrý, druhý zelený, ďalší pieskový a posledný bol bielej farby. Dráčikom jediným pohľadom zvestovala svoje pokyny a oni sa hneď pustili do práce. Prileteli k prostrednej guli a fúkali a fúkali. O chvíľu sa vytvorila okolo planéty farebná mozaika. Kráľ však ešte stále nechápal, o čo kráľovnej ide. „Čo to stváraš Miremel? Teraz nie je čas na tvoje experimenty! “ Z hlasu mu bolo počuť pobúrenie. Kráľovná len pozrela na kráľa a povedala: „Teraz
sme na rade my, muž môj.“ Veľký čierny drak súhlasne prikývol. Dali hlavy k sebe a dúchli. Začiatok bol znova rovnaký – dve plynové gule. Avšak tentoraz sa dva plynové oblaky spojili v jedno. Kráľovnina guľa akoby pohltila tú kráľovu. Červený obláčik priletel k najväčšej guli, okolo ktorej sa vznášal ohňový obal a presral sa do jej stredu. V tej chvíli sa obal spojil s guľou v jeden celok a oslepujúce svetlo rozjasnilo temnotu. Teraz na mieste bývalej planéty stálo horiace plynové teleso. Kráľovná žiarila spokojnosťou a myslela si: „Takto sa nám to ešte nikdy predtým nepodarilo...“ Potom znova pritisla svoju hlavu ku kráľovej a spoločne dúchli. Vzniknuté „SRDCE DRAKOV“ tentoraz priletelo k najmenšej guli, vošlo do nej. V tej istej chvíli sa plyn okolo nej premenil na strieborný prach a spojil sa s ňou.
Zároveň sa teraz akoby postriebrená guľa dala do pohybu a začala krúžiť okolo zostávajúcej tretej planéty. Teraz sa usmial aj kráľ a pomyslel si: „Čo sa to deje? Možnože to bol osud čo vytvoril tretiu planétu. Možno to tak malo byť.“ Potom rozprestrel krídla a už, už chcel odletieť, keď ho kráľovná zastavila. Ukázala na zostávajúcu planétu a povedala: „Aj ona potrebuje srdce.“ Kráľ najprv nevedel ako zareagovať, ale keď zbadal prosebný výraz kráľovnej, súhlasil. A tak vdýchli „život“ aj do poslednej guli. Mozaika okolo nej sa premenila na prach a dopadla na planétu. Modrý drak vytvoril na planéte vodu, zelený rastliny, pieskový púšte a biely vzduch. Na niektorých miestach sa farby pomiešali. Napríklad tam, kde sa zmiešala voda a vzduch vznikol ľad. A tam, kde prenikla voda vznikli rieky a jazerá. Kráľ pozrel na planétu a pobadal, že na nej niečo chýba. Bol to život. A tak dúchol na planétu, no nič sa nestalo. Kráľ zosmutnel. Smutnú atmosféru prerušila kráľovná, ktorá polohlasne vykríkla: Musíme tej planéte vymyslieť meno! Najväčšia guľa je Mesiac, pretože ju vytvoril drak Slnka. Najmenšia má meno podľa draka Mesiaca, ale čo táto? Ju predsa vytvorili štyri draky...“ Nastalo ticho. Rozmýšľal zlatý drak, rozmýšľal kráľ aj kráľovná. Nakoniec prehovoril kráľ: „Planéta vlastne vznikla kvôli chybe draka Zeme, “ hnedý drak sklopil zrak, ale kráľ pokračoval: „tak to bude planéta Zem. On má zásluhu na všetkom, čo sme stvorili. Keby nie jeho, nebolo by Slnko ani Mesiac, ani... Zem.“ Hnedému drakovi zažiarili oči: „Ďakujem Vám, milostivý pán kráľ.“ A tak vznikla naša Zem. Draky sa pobrali ďalej a vytvorili ešte mnoho planét. Ale ako to bolo so vznikom života? Keď prišli draky po druhý raz do našej galaxie, pobadali na Zemi zmeny. Kráľovná pobozkala kráľa a povedala: „Nakoniec si predsa len vytvoril na tejto planéte život.“
Áno. Malé baktérie z kráľovho dychu sa pomaly vyvíjali. Vytvorili ďalšiu planétu a pobrali sa ďalej. Zakaždým keď prileteli do našej galaxie vytvorili ďalšiu planétu. A prečo je len na našej planéte život? Život nieje len tu. Na iných planétach sa život ešte nestihol vyvinúť. Kým sa vyvinie do našej formy, potrvá to desaťtisíce rokov. A tak vznikla naša Zem. Vďaka omylu jedného starého draka.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu