Drahý, never im! Spikli sa proti mne! Never! Klamala som ti niekedy? Buď taký dobrý a objím ma. Prečo??? Prečo ma odmietaš?! Veď ja ťa zlomím! Budeš prosiť...

***

Dobrý deň, žiaci! Postavte sa!
Tí malí fagani ma zas úplne ignorujú... Veď ja si to s nimi vybavím! Nech ešte chvíľu skúšajú moju trpezlivosť..!
Peter, vstaň aj ty, buď tak dobrý!
Konečne vstali. Táto generácia je najhoršia, akú som zažila! Ešteže je tu Laco.
Dnes budeme pokračovať. Čo sme brali naposledy?
Ďalšia nudná hodina, ďalší nudný deň. Otrávení študenti plní nezáujmu. Kde sú tie časy, keď boli nadšení, že sa môžu niečo nové dozvedieť? Hlupáci! Sú to obyčajní zadubenci, ktorí si nič nevážia! Nezaslúžia si žiť na úrovni, keď myslia ako spodina!

***

Laco, poď sem...
Aj jeho chôdza je iná ako ostatných. Nesie sa ako Boh medzi neveriacimi. Rozum ho povyšuje... vyspelosť.
Môžeš dnes ostať znova dlhšie a pomôcť mi s doučovaním tvojich spolužiakov?
Viem, že neodmietneš, nesmieš...
Ako to myslíš, že nemôžeš?! Čo keby som ti ja povedala, že nemôžem zabezpečiť, aby si dostal odporúčanie na vysokú?! Že nemám čas???! Buď taký dobrý a zariaď si to!
Hlupák! Ako si môže dovoliť... Ach!
Odpúšťam ti, ale nech sa to neopakuje! A po vyučovaní sa teda stretneme v 4.B. Ďakujem, že si taký ochotný, si milý.
Pekne sa usmieva. Mám rada úsmevy múdrych ľudí. Sú iné ako ostatné... Nemajú taký tupý výraz, ktorý prezrádza, akí sú úbohí, ich oči v radosti neodhaľujú všetky myšlienky, sú veselé, no tajomné...

***

Vitaj, Laco, som rada, že si tu. Poď, prosím ťa, sem a ukážem ti, čo treba vysvetliť Márii...
Usmial sa. Páči sa mu snáď Mária? Nedovolím, aby ho to rozptyľovalo!
Alebo vieš čo, radšej to Márii vysvetlím sama, ty pomôž Ondrejovi...

***

Uvidíme sa zas o týždeň.
Títo hlupáci nikdy nič nepochopia, prečo s nimi mám vlastne strácať čas? Mali by ísť robiť - kopať kanály, na nič iné nie sú súci! Chvalabohu, že aspoň Laco...
Som rada, že si sa spýtal. Samozrejme, že dnes prídem...

***

To čakanie je nekonečné...Otvorí mi niekto, alebo čo?!??
Dobrý deň, pani Brezová, prišla som kvôli vašej dcére...
Pozrime sa na ňu, aké zlaté dievčatko...
Ahoj, ja som slečna Fraitzová, ty si..? Áh, Peťka, krásne meno! S čím potrebuješ pomôcť?
Som rada, že môžem spoznať Lacovu rodinu, aspoň vidím, aké je vhodné prostredie pre intelektuálny rozvoj. Jeho rodina vyzerá byť milá... možno až príliš.
Kde je pán manžel? Ah... tak...
Slobodná matka??? Čo to má znamenať?! Úbohé deti! Žiť len s matkou neschopnou udržať si partnera... Určite slabá osobnosť! Zaujímalo by ma, či aj Laco je taký. Nie, určite nie, on je skutočný muž!
Tak teda poďme, Peťka, kde máš izbu?

***

Láska moja, dlhé dni sú ešte dlhšie, keď si tak ďaleko. Nemôžem sa ťa dotknúť, keď neprídeš... Príď, požiadaj ma! Ty ma nechceš... Som pre teba len hlupaňa! Ale ja som verná... Vždy budem verná!

***

 Blog
Komentuj
 fotka
erikku  20. 4. 2012 18:51
Pokračovanieeee!!!
 fotka
jin15  27. 4. 2012 07:12
No tej prózy tu máš pramálo som jej čakal trošku viac
Napíš svoj komentár