(napísané pre pani učiteľku do školy)

Rozprávočke stiekla po líci slza
Je tak slabá, že po chvíli na zem skĺza
Bežím k nej a pomáham jej vstať
Premýšľam čo sa asi mohlo stať

Ani náznak šťastia v tvári už nemá
A je celá celkom zúbožená
To smrť Rúfusa - jej otca ju tak zarmútila
Odchod muža, ktorého som si i ja veľmi obľúbila.

Opustil nás a s nami i ju –
Večne rozkvitnutú ľaliu.
Z nás najviac trpí tou stratou ona
A keď jej hlávka klesne do môjho lona

Pochopím, čo som dovtedy nevedela
...rozprávočka osirela.

 Báseň
Komentuj
 fotka
lucy92  20. 9. 2009 15:51
rozlucila si sa s nim vlemi pekne
Napíš svoj komentár