Je nádherný pocit len tak sa preháňať so stiahnutou strechou po uliciach Los Angelese, hlavne takto skoro ráno keď všetci ešte spia alebo sa chystajú do postele po noci strávenej zábavou. V takýto čas človek stretne najzaujímavejších ľudí na svete. Napríklad párik ožratých gayov navzájom sa podopierajúcich alebo dievčatá korčuľujúce sa na kolieskových korčuliach v bikinách hoci slnko ešte pomaly ani nesvieti a je zima ako v ruskom filme či bosého chlapíka bez nohavíc len v tričku a v trenkách so slnečnými okuliarmi na nose, s poloprázdnou fľašou a zapálenou cigaretou v jednej ruke a s converskami v druhej ako si vykračuje po chodníku akokeby mu patril.
Všimol si, že si ho obzerám v zrkadle a tak mi zamával. Nedalo mi to a pricúvala som k nemu. Usmial sa na mňa cez dvere ale pokračoval v chôdzi ďalej.
"Nechceš zviezť? " spýtala som sa celkom nevinne a až keď sa uškrnul uvedomila som si, že to znelo trošku divne.
"Ďakujem, to človeka poteší keď musí ísť bez nohavíc po tejto ulici, " odpovedal mi a rýchlo obehol auto. Aby som objasnila čo práve povedal, táto ulica bola preslávená po celej Californii ako ulica gaybarov a pánskeho stryptízu. A okrem toho mal veľmi pekné nohy, o zadku ani nehovoriac.
"Viem si to predstaviť, " zasmiala som sa a vyrazili sme.
"Ale nie, nevieš."
"Pozri sa, som baba. Dám si trošku kratšiu sukňu alebo trošku väčší výstrih a už na mňa chlapi na ulici čumia a robitníci pískajú."
"Fajn, vyhrala si. Inak, ja som Hank, " podal mi ruku.
"Charlie, " prijala som ju a jemne ňou potriasla. "Takže, Hank, kam ťa vezmem? "
"Myslím si, že momentálne je najlepší nápad ísť domov a potom, ak ti to nebude vadiť, ma vezmeš k môjmu autu. Bojím sa nechať ju tam, kde je, čo i len o pár minút dlhšie."
"Ju? "
"Áno, moju krásnu Sharona. Prosím ťa nehovor mi, že si si nikdy nenazvala neživý predmet ľudským menom."
"To ti ani nehovorím, ale auto... A ešte ho volať ona..."
"To nevieš, že chlapi sú na svoje autá hákliví? Prosím ťa to si doteraz žila ako mníška v nejakom kláštore? Veď už len tradičná show ako Knight Rider o tom musí toľko toho povedať..."
"To si naozaj takým veľkým fanúšikom Knight Ridera? "
"Nie, nevidel som ani jeden diel a to len posilňuje moje argumenty."
"Ale musíš uznať že filmy a seriály vždy nezobrazujú skutočnosť a keďže som sa ešte nestretla s chlapom, čo by pomenoval svoje auto..."
"To si myslíš len ty, skoro KAŽDÝ dá meno svojmu autu ak je to jeho pravá láska. Tu prosím zaboč doprava."
Úplne som zabudla na cestu a až teraz som si spomenula, že v ruke držím volant. Rýchlo som hodila blinker a zabočila doprava aj keď som tým vletela do dráhy nejakému chlapíkovi ktorý si išiel na mne vytrúbiť trúbku.
"Skús mi povedať adresu, možno to nájdem aj sama, " chcela som zamaskovať moju nepozornosť ale Hank si to všimol.
"Škoda, že sa už nikdy neuvidíme, " vzdychol si a pozrel sa na vychádzajúce slnko. Určite to bola veľmi romantická vyhliadka ale mňa momentálne strašne štvala lebo mi svietila presne do očí.
"Keď sa už nikdy neuvidíme, prečo mi nepovieš svoj príbeh Ako si stratil svoje nohavice? "
"Nuž, Charlie, bolo nie až tak dávno kúsok odtiaľ, ako som zaparkoval Sharonu, ale väčší kus odtiaľ, ako si ma našla. Musel som totiž utekať pred naštvaným budúcim bývalým manželom jednej veľmi milej a zároveň veľmi osamelej mladej dámy."
"Nie si kapku starý na to, aby si zvádzal vydaté ženy? " Pokiaľ som vedela povedať tak Hank bol asi vo veku môjho otca. A to som sa nenarodila z nejakej stredoškolskej lásky.
"Ó Charlie, keby si ma poznala len trochu lepšie musela by si vedieť, že toto nie je ani zďaleka tá najhoršia vec akú som v živote urobil."
"Ó Hank, ver mi že pochybujem, že by sa niekto vedel tak vznášať po uliciach LA bez nohavíc keby to bola tá najhoršia vec ktorú urobil."
"Fajn, už sme tu. Zaboč prosím ťa na túto príjazdovú cestičku."
Príjazdová cestička, ako ju Hank nazval, bola široká asi päť metrov a viedla do zákruty ku kruhovému objazdu pri obrovskom dome. V podobnom som vyrastala ale spolu s ďalšími piatimi rodinami.
"Máš to tu... pekné, " povedala som s miernymi rozpakmi pretože som si nevedela predstaviť ako tu môže žiť slobodný chlap úplne sám.
"Nič moc ale je to domov, " pokrčil plecami a vošiel dnu. Neobťažoval si ho ani zamknúť.
Fajn, nemohla som povedať že bývam v byte s 40 000 švábami, ale môj príbytok na tento domisko určite nemá.
"Poď ďalej, nepostávaj tam len tak, " vrátil sa pre mňa ale ja som odmietla.
"Bojím sa, že sa stratím, " odpovedala som mu skoro úplne pravdivo. Okrem toho som nemala záujem vidieť, ako to vyzerá vnútri. Buď tam má dokonalo upratané, čo by znamenalo že je šialenec alebo že má upratovačku ktorá stojí nehorázne peniaze alebo tam má bordel ako v tanku na ktorý určite nie som zvedavá.
Pokrčil ramenami a zmizol v útrobách domu. Vrátil sa o dve minúty, jediná zmena bola že mal rifle a conversky obuté. A fľašu nechal vnútri.
"K autu? " spýtala som sa.
"K autu, " odpovedal mi.
"A kam? "
"Predsa k autu."
"Adresa."
Povedal mi ju a vyrazili sme. Teraz to prešlo takmer bez rečí. Zastavili sme pri starom moteli ktorého hlavní obyvatelia boli šváby a potkany. Ale na parkovisku parkovali celkom fajn autá: dve Audiny, Mercedes G800 a Porsche.
"Ktoré je tvoje? "
"To je ona. Moja nádherná Porscha, " povedal takmer so slzami v očiach a išiel k nej. Namiesto toho, aby do neho nastúpil ako som predpokladala, najskôr ho objal a až potom si otvoril. Do dverí udrel s celej sily až sa jeho Sharona celá rozhúpala. Teraz som pre zmeu prišla ja k nemu a nahla som sa cez okienko.
"Keď ju tak miluješ prečo trieskaš dverami? "
"Sharona je už celkom opotebovaná. Veľa ľudí si do nej koplo, vrazilo, narazilo vysokozdvižným vozíkom a tak nemôže byť rovnaká ako keď som si ju kúpil."
"Predpokladám, že toto je koniec."
"Áno, ďakujem za zvezenie."
"Nabudúce, keď sa stretneme, môžeš zviezť ty mňa."
"To ešte uvidíme, " oslnivo sa na mňa usmial a odfrčal preč. Ja som sa za nm pozerala až kým úplne nezmizol.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
johnysheek  23. 6. 2009 16:25
nice
Napíš svoj komentár