sedím tíško, nič nepoviem.
Každá bunka mojho tela
však inde by rada letela.
Tam kde dievča krásne,
pre ktoré píšem básne,
tam kde ona býva,
tá, o krorej snívam .
Čakám tú chvíľu krásnu,
ked ju zbadám pri mne šťastnú,
a ona sa bude na mňa usmievať,
svojim smiechom bude ma zohrievať.
Aj ja ju zohrejem mojou láskou
a nazvem u nežnou kráskou.
A pobozkám ju na líčka,
Ľúbim Ťa, moja hvizdička.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár