Ja nemožem už bez nej dýchať
a nemôžem bez nej žiť.
No i tak sa bojím spýtať
či ona chce pre mňa žiť.

V snoch ma stále jej úsmev máta
a spať mi nedovolí,
nechcem byť jej za kamaráta,
to mi nie je po vôli.

Ona však stále iba mlčí,
ani keby bola krásny kvet.
Ja od lásky mám slepé oči
a točí sa so mnou celý svet.

A tal dalej, len v mojich snoch
šepkám jej slová do ušiek :
Som sťastný, keď hladím ťa po vlasoch,
veď nepoznám žiadny lepší liek.

Nikdy som netúži po inom,
len jej pery na svojich cítit.
Myslím na ňu nocou i dňom,
za rúčku ju chhcem chytiť.

Nech usína v mojom objatí
aby som na ňu hľadel celú noc,
lebo vtedy sa všetko zlé stratí.
Len tie chvíle majú takú moc.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár