Ja nemožem už bez nej dýchať a nemôžem bez nej žiť. No i tak sa bojím spýtať či ona chce pre mňa žiť. V snoch ma stále jej úsmev máta a spať mi nedovolí, nechcem byť jej za kamaráta, to mi nie je po vôli. Ona však stále iba mlčí, ani keby bola krásny kvet. Ja od lásky mám slepé oči a točí sa so mnou celý svet. A tal dalej, len v mojich snoch šepkám jej slová do ušiek : Som sťastný, keď hladím ťa po vlasoch, veď nepoznám žiadny lepší liek. Nikdy som netúži po inom, len jej pery na svojich cítit. Myslím na ňu nocou i dňom, za rúčku ju chhcem chytiť. Nech usína v mojom objatí aby som na ňu hľadel celú noc, lebo vtedy sa všetko zlé stratí. Len tie chvíle majú takú moc. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj