vrátila som sa medzi vás.
Prišla som dopísať bodku za vetou,
veta = môj život, smrť mi je odvetou.
Vravím,
ťažko si sama život napravím.
Nechcem cítiť bolesť, slzy strachu,
otázky sú, no odpovede ako zrnka prachu.
Nevidím,
pravdu už nikdy nezmením,
Bezmocne píšem tie slová zúfale,
možno je to odo mňa dosť trúfalé.
Lúčenie,
úprimné, no pre vás nútené,
otvorí oči až potom,
keď bude neskoro...
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
kemuro
26. 4.apríla 2008 21:48
zdrvujúco napísané
5
- ze čooo???!!! extramne brutalne suprove.. normalne ze z toho nemožem.. klobuk dole
6
reakcia na predchádzajúcich 1O básní ... wuaaw som mimo ... nádherné, krásne ... obrovský talent
Napíš svoj komentár