pred vlastným hrobom.
rozprávam, kričím,
všetkým vám Zbohom.
Tie moje sny, tie moje mory,
kedy tá zloba, konečne zhorí?
Znovu to znášam,
kráčam i stojím,
v slzách sa máčam,
času sa bojím.
Je ako bomba, ktorá chce vybuchnúť,
prach v nej mi však dáva, nádej nadýchnuť,
vdýchnuť ju do srdca,
hrob sa zatvára.
Som života súca?
nenachádzam slová.
...tak....
Budím sa zo sna, budiť sa...
...tak dôležité...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
radulik7
9. 7.júla 2009 19:33
peknee
3
výstížné a vemi pekne napísané
oveľa lepšie než to moje "kráčanie v lese"
oveľa lepšie než to moje "kráčanie v lese"
5
wrrr...hehee...velmi pekne... ...skutocne..a tie rymy, to je super...zda sa mi, akoby si mala s pisanim basni uz nejake skusenosti
Napíš svoj komentár