Kvapky života

Maličké tiene
padajú svetom,
kvapky radosti,
kvapky starosti.
Stojíš tam sám,
odviaty vetrom,
naberáš známosti,
more možností.

Obíme ťa dážď,

pomaly steká,
po tvári, po krku,
jemne pohladí,
tvoj úsmev pri uchu,
ostávaš nemo stáť,
srdce máš v rozpuku,
nevieš už nájsť,
dušu puknutú...

Ženú sa kvapky,
po líci, po nose,
kvapnú ti opäť
na nohy, na bosé,
láskavo pokryjú,
starosti radostné,
nemajú chýb,
spomienky bolestné.

Prašiaci dážď
pomaly ustáva,
prší už dlho,
slnko vychádza,
uberám sa vdiaľ
zloba už prichádza,
chcem byť znova sám,
bez slnka, tá zkaza.

Vrátim sa sem,
hlasy ma volajú
oblaky, búrky,
so mnou sa zahrajú
strácať sa chcem,
daj mi odvahu,
nech aj ďalší deň,
v hrsti ma majú

myšlienky skryté v kvapkách života.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu