Nastal čas...

Slnko svieti na bledú tvár,
nový život dostáva ako dar.
Či vráti sa k nám z toho dna?
či zničila ju prázdnota.

To šťastie raz príde,
vraveli jej priatelia.
Slniečko raz vyjde,
či je neskoro, nevedia.

Podávajú ruku na znak úsmevu,
no skľúčená ďalej sedí a bdie.
Chcú ju vytiahnuť, vrátiť jas jej menu,
no zisťujú, nikam to nevedie.

Osamelosť ju má v hrsti,
klesnúť hlbšie nemohla.
nemá chuť na života slasti,
smrť za ňu už rozhodla.

Slzy, sťa na pery padajú,
Veď nastal už čas obratu.
Prečo? je neskoro? smutno hľadia,
do toho priestora zabudnutia.

Bezmocne sa prizerajú,
bežia na pomoc, no zároveň stoja.
len potichu spomínajú,
na detaili z toho dlhého boja.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu