otvára sa,
miesto začlenené máš.
Sadáš si sám,
oproti Bohu,
a potichu rozprávaš.
Počúva ťa,
s veľkým srdcom,
vezme ťa do náručia.
Neustále utešuje,
ľudí s plačom,
čo na chybách sa žiť učia.
Keby mohol,
vráti ťa späť,
na život pozemský.
No sám si prišiel,
pýtať zmilovanie,
budeš už len anjel nebeský.
Mohol si byť,
skvelý človek,
zmysel hľadať netreba.
Stvoril som svet,
so všetkými,
myslel som aj na Teba.
Tak prečo?
pýtajú sa tiché hlasy,
z tej zeme ďalekej.
Pozri na nich,
ťažké časy,...(prežívajú)
bez teba na ceste neľahkej.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
elwinko
17. 5.mája 2008 19:07
Smutno - krásne..
3
hocijaku inu temu ae ne Boh a ine viery, to nespominat ... inac to je supeeer
Napíš svoj komentár