rozprávaj...
no ty stále mlčíš.
S pochybami, kto ti verí?
ostávaš...
v sebe ich nosíš.
Vravia o krásnom živote,
otváraš...
oči na chvíľu.
Pozeráš na svet v temnote,
stojíš...
už nemáš silu.
Obzeráš sa na ľudí,
čakáš...
nevšímajú si ťa.
Nikto ťa zo sna neprebudí,
smútiš...
toto mesto ťa nevíta.
Nemalo to skončiť takto,
zaspávaš...
na večné časy.
Ide to príliš ľahko,
odchádzaš...
nepočúvaš hlasy.
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
1
michellka
16. 5.mája 2008 08:45
zaujimave a peknucke :}
3
Veľmi pekná básnička... Strašne mi to pripomenulo môj štýl písania. Veľmi pekné. Parádne sa tam hodia tie rýmy.. Nádhera
Napíš svoj komentár