stojím,
a dívam sa...
na svoje spomienky,
pri ktorých
môj dych splýva s tvojím
(záhada).
Tam niekde
v nebi,
ľahkosťou,
vietor odfúkne
moje slová
a ty
držíš ma za ruku
iba zo strachu oblakov
a tajných zázrakov.
Slnečné lúče
oslepia ťa
na malú stotinu
púšťaš ma
a ja letím
rýchlosťou vetra
na púť bez teba.
Iba spomienky,
ktoré na mňa máš,
niekde na povale
schovávaš,
a slzami ich
len raz za čas
zalievaš
s pocitom krásnym,
že si bol
pri mojom poslednom
východe slnka.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
shroomy
15. 9.sept. 2008 15:54
veľmi pekné...
Napíš svoj komentár