Počúvaj,
tých, ktorý plačú.
Ich slzy,
(nekonečné)
vravia za všetko.
Daj im šancu,
trochu,
iba trochu,
porozumieť,
to čo slová,
nikdy nepovedia.
Ten príbeh,
bezcenný,
rozochveje srdce.
Iba ťa hladko pohladí,
smutnými očami,
aj keď nechce.
Zbytočne však píšem,
nepochopíš,
nepochopím.
Tak to ostane,
kým srdiečko biť,
biť naozaj,
neprestane.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
pawlo
23. 6.júna 2008 16:27
No tak toto by som dokázal čítať od rána do večera.
Napíš svoj komentár