Zlé rozhodnutie

Minulý týždeň som urobil jedno z najhorších rozhodnutí vo svojom živote. Došiel za mnou moj triedny profesor a opytal sa ma či by som mohol ist vo štvrtok cez školu pisať medziškolsky turnaj vo floorballe. Aj napreik tomu že s pískaním som mal dovtedy pramalé skúsenosti som na jeho ponuku pristúpi."Prečo nie???"napadlo mi. "Aspoň sa ulejem z pisomky na fyzike". No uz na druhy deň som svoje rozhodnutie trpko olutoval. Na internete som si chcel pozriet pravidla, lebo aj ked som tento sport donedávna hrával, mylsel som že predsa len bude lepšie, ked si pravidlá aspoŇ raz prezriem. Pravidlá boli tak neskutočne dlhé, že som sa na to po prečítaní prvých pár stránok vykaslal. Zábava však na seba nenechala dlho čakať. Vo štvrtok som ešte pre úvodným hvizdom overoval u spolužiaka ktorý je zároveň extraligovým rozhodcom pravidlá.
Potom sme už spoločne s druhým rozhodcom mohli začať zápas. Spočiatku išlo všetko hladko a žiadne väčšie výhrady smerom k nám neboli. Súperove mužstvo však nedokázalo prehltnúť trpkosť porážky a neustále sa na niečo sťažovalo. To sa však dalo čakať. Kedže sa hralo na dva víťazné zápasy, v druhom zápase už išlo do tuhého a úplne sa zmenil obraz hry. Všetci tý povodne technický hráči, ktorí v prvom zápase hrali taký pekný floorball sa zmenili na krvilačné stádo drevorubačov. Sekali, sácali sa a nadávali rozhodcom ako to len šlo. Zlomový okamih prišiel pri jednej štardantnej situácii našeho tímu. Súperov hráč sa postavil príliž blízko loptičky a tak som ho zvolaním "VZDIALENOSŤ" upozornil, aby sa posunul ďalej. Neuposlúchol ma. "Nebudem ho za to vylučovať, možno len nepočul."pomyslel som si. Mal som plné právo toho chalana vylúčiť a nebola by okolo toho mohla byť akákoľvek diskuzia, ale neurobil som to. To bola zrejme druhá chyba. Hráči už predtým vycítili, že nechávame zápasu volnejšie opraty a preto si začali dovolovať. O pár sekúnd na to sa štandartka opakovala a ten istý hráč znova nedodržal vzdialenosť, znova som ho upozorňoval, a on znova neposlúchol. To ma už naštvalo, dvihol som ruku a zapískal som. V tom sa do mňa začal obúvať jeden z jeho spoluhráčov, že prečo ho vylučujem, keď som mu vysvetlil dôvod, našiel hneď škáričku v pravidlách, ako ma zneistieť. "Ale došiel si za nami pred zápasom a povedal nám že ako sa upravujú vzdialenosti keďže toto nie je ihrisko normálnych rozmerov ". Tieto slová ma už naštvali, iste ten chalan mal pravdu, ale na školskom turnaji si snáď nemylí že za ním dojdem, a budem mu ysvetlovať všetky úpravy v pravidlách, keď mi ich nevysvetlil ani môj telocvikár, ktorý povedal že sa ide podľa normálnych. Opäť som mal plné právo vylúčiť toho chalana, pretože nebol kapitán a nikto iný okrem kapitána sa s rozhodcami byviť nemôže. Jeho výstup ma tak naštval, že som toto pravidlo uplatnil a dal som mu osobný trest 10min. Čož ho naštvalo ešte viac, začal do mna hučať, že na čo sa to hrám(Niečo v tom zmylse ako že on hráva predsa extraligu za hurikán tak čo si ho ja dovolujem vylučovať), a navyše keď išiel na trestnú tak do mňa nezabudol kponúť. Kebyže mám červenú kartu pri sebe tak mu ju bez problémov dám. Naši nakoniec vyhrali aj druhý zápas, no ja som sa cítil celý deň hrozne. "Prečo do mňa hubujú, šak som sa fakt snažil pískať tak aby som nikoho nepoškodil". Ako sa vraví- ľuďom nevyhovieš. Ešte jedna múdrosť na záver:Zdá sa ti, že máš veľa kamarátov?? Chceš byť debil??? STAŇ SA FLOORBALLOVÝM ROZHODCOM!!!!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu