Takže tak teda. Don Večernikov zostal na tomto svete sám. Aby ste boli v obraze, dáme si malú rekapituláciu z poslednej časti. V nej vás uvádzam do deja, rovno do nebezpečného mafiánskeho podsvetia ktorému kraľuje Don Večernikov, avšak tak ako všetko v tejto krajine, aj táto zložitá súčasť nevedomosti nášho života je pekne prehnitá zvnútra a tak po roztržke v rodine ktorá sa celá vyzabíja zostáva na žive len Don Večernikov, ktorý si hľadá nové uplatnenie v spoločnosti...čoskoro ho aj nájde. Stane sa Deduškom Večerníčkom...Ako teda pokračuje tento príbeh so zamotaným dejom a ešte nejasnejšou a zamotanejšou budúcnosťou? Uvidíme...
Deduško teda vyhral konkurz a nastúpil do nového zamestnania, celkom stratený a vyľakaný z tohto sveta. Vyhral, no tesne tesne...
Tesne preto, lebo na jeho miesto si robil zálusk český Večerníček. Jiří Večerníček- vekslák, drogový magnát, kráľ všetkých nekalostí a hlava českého podsvetia. Mal zálusk na toto miesto a mienil tam dosadiť jednu zo svojich tupých hláv, aby sa tak mohol dostať na Slovensko a začať bombardovaním, vydieraním a rozširovaním svojej moci aj za hranice ČFR. Veľmi ho to hnevalo, že ho STV odmietla hneď ako prvého, z toho dôvodu že chcela "Slováka" a navyše síce nim Don Večernikov nebol celkom, spĺňal hlavné kritéria: dlhá biela brada, minimálny vek 50 rokov, robustná postava, hrb, mega pivný sud a deduškovský výzor.
A Deduško sa bál, bez úplnej moci, kontroly nad niečím iným, bez klanu a nechránený...pamätal si na prvé a jediné (ako dúfal aj posledné) stretnutie s Jiřím Večerníčkem. Bolo to akoby včera, kedy sedeli spolu v jednom z pražských domov radosti, nahé striptérky sa hadili okolo ich nôh pod stolom a všade kde sa len dalo...Don Večernikov a J.Večerníček práve uzatvárali obchod. Išlo o nejaké ľudské orgány na predaj...samozrejme J. Večerníček si z toho nepamätá takmer nič, no Don áno...Hnusil sa mu Večerníček...vždy pri pomyslení na neho si v duchu šomral: "Tá jego čiapka ďívna, farebňaja a jedno óko táke, iné táke...tie jego handry, ako ňevasmožňeje sa obliekal...Ach! ...a sfeťený na káždom króku...da da...tak a tú lájnu čo mal pod nósom, veď toľko bielogieho prášku som ňíkudad ňévidel ani v pýtli ňe to ešte človéku pod nósom...z tóho by sa sfétoval ešče aj celý mój klan..."
No inak nevenoval svoje myšlienky tejto pre náš príbeh dôležitej osobe...
Don sa stal teda Deduškom Večerníčkom a ako tak si zvykal. Cítil sa celkom šťastný...pre kolegyne sa stal príťažlivým magnetom v strede svojej životnej cesty...leteli najmä na jeho bradu a krymský prízvuk, ktorý sa statočne snažil pri natáčaní skrývať...Otvorili sa mu dvere do nového neznáma: do showbiznisu...
Dedko hltal túto krásu opatrne a predsa pahltne...dostal sa kam chcel...konexie viete
...a postele kolegýň, najmä tých mladších ...naozaj to bol "bejk" v posteli...až raz...to sa dozviete v ďalšej časti.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár