Kde bolo-tam bolo niekde na Slovensku, no nie tak blízko Dunajskej Stredy či Rimavskej Soboty, byli-žili...mafiáni.A nie hocijaký! Ale klan, istá odnož ukrajinsko-ruskej mafie-Večernikovci.Rodina to bola známa široko ďaleko a svojou pevnou rukou-takmer akoby rukou zákona, dohliadala na všetko okolo seba.
Na vrchu tejto zložitej hierarchie (ktorej rozmotávanie preskočíme, aby sme sa dostali rýchlo ku koncu, lebo príbeh je toto smutný a dlhý) sedel ako bača na paši dedko Don Večernikov.Celý klan mal z neho bobky, bo pod maskou starého, vysušeného dedka, skrývala sa časovaná bomba...a nikto nevedel, kedy môže vybuchnúť...
Dedko Večernikov (tak ho teraz volajme, alebo len Dedko, aby ma neboleli privelmi prsty) mal po boku dve ruky. Pravú-Miťa a lavú-Serjožu. Miťa bol oddaný svojmu pánovi a so psou úslužnosťou plnil všetky jeho príkazy a prosby-niekedy. Zato Serjoža bol odporný kyjevský kurevník a svoju chýbajúcu inteligenciu dopĺňal hrubou silou. Samozrejme, všetko muselo pri akciách klapať ako švajčiarske hodinky...No ked´ sa niečo posralo, samozrejme, mohol za to Serjoža.
Tých chýb bolo neúrekom: Raz bombu priviazal miesto o Kaliňákovo auto na kočík, miesto toho aby podložil nohu Viere Tomanovej, podložil nohu pri parlamente nejakej reportérke z JUJky (cenzúra musí byť, mafia vie kde bývam, nemôžem si dovoliť zbytočné reklamy) a tá sa kotúľala zo schodov až k trolejbusovej zastávke, kde ju trolejbus prešiel ako handrovú bábiku (ubezpečujem vás, že to prežila, dokonca aj bábätko v kočíku). Lenže takto mala skončiť Tomanová, ktorá nemala prežiť...No a tých chýb bolo ešte veľa-preveľa a Dedko sa vždy zhlboka nadýchol, kopol Serjožu do rozkroku a išiel sa ukľudniť k svojmu najmilšiemu vernému spoločníkovi, afgánskemu chrtovi Ivanovi Ivanovičovi. Dedko ho miloval a vždy sa mu nasraný všemožne prihováral s jeho smiešnym krymským prízvukom.
"Ivan Ivanovič, moja psia vernosť jediná. Zaštekaj mi pre radosť do ucha ruské byliny! Sprav svojmu pánovi radosť, keď to nedokážu tí chujovia z Kyjeva..."
A Ivan Ivanovič mu vždy lízal uši (a nebyť slušnosti, napíšem že to nekončilo len pri ušiach) skrátka, Dedko bol dedko, no predsa len človek ako každý iný, aj on mal nejakú tú úchylku.
Raz keď Serjoža svoju úlohu naozaj že megaposral, Miťo sa chytro snažil vštko zachrániť.(Serjoža si zase pomýlil auto s bicyklíkom malého dievčatka) Miťo utekal rýchlo po dievčatko, no nestihol to...Celá ulica bola zahnusená od krvi...
Serjoža sa teda vrátil-celý čokoládový(no nie od AXE -na spreje a drogériu sa vplyv mafie nevzťahuje) a keď Dedko zistil čo sa stalo, rozpútala sa vojna. Celý klan Večernikovcov sa vystrieľal až nakoniec zostali na žive len Dedko, Ivan Ivanovič a Serjoža, mieriac jeden na druhého pištoľami. Serjoža sa vyhrážal s pištolou na Ivanovom spánku:
"Daj ty mne slóbodu, dám ja tébe čo je tvóje..." (Serjoža nikdy nechodil k logopédovi).
"Ňe, ty černobyľskyj koňjomrd, pasrány keket pajebaný! Daj mi Ivana Ivanoviča a ňecham ťa žiť!"
No nepohodli sa. Serjožovi sa šmykla ruka a Ivana zabil. Dedko zavyl od bolesti a Serjožu zabil tiež...Takto skončil klan Večernikovcov.
Lenže svet sa stal pre Dedka nebezpečný...Čo bude robiť?
No, našťastie sa tento príbeh odohral dávno a vtedy akurát STV niekoho hľadala do večerníčka. Dedko spravil konkurz na Jednotku a stal sa Dedkom Večerníčkom. Musel odložiť svoj smiešny krymský prízvuk, svoje móresy Dona Večernikova, vymeniť svoje háby za baranicu, vilu za chalupu a musel sa taktiež uspokojiť s Bodríkom (ktorý nepodával také výkony pri štekaní a lízaní...uší a ktorý vedel naspamäť len Jánošíka)-bol mu pridelený Komunistickým výborom pre večerníčky a televízne spravodajstvo, lebo iného psa mu dať nechceli.
Takto skončil Dedko Večernikov...jako mako pako. No všetko zlé je na niečo dobré...Každý večer o siedmej víta deti pri telke, aby ich potom mohol poslať spať...
Tak, ako ja teraz Vás milé birdzdeti, birdzteenageri a birdzEMO a birdzdospelý Dobrú noc!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ena233  15. 7. 2010 22:32
si zabil miláčkuuuuuu
Napíš svoj komentár