načahujem sa za papierom
V zákryte svetla
prechádzam rovnodennosťou
Uspaný únavou, ničími rukami
uhladený na smrť clivo
Skrývam sa za tiene
usmievajúc sa milo
A do posledného výdychu,
kým neskončím s nožom pod rebrami
ja poviem všetko na jeden nádych
jednou vetou
Známe vône a neznáme melódie
Je ona vstupnou halou, veľkým foyer
Dve zhasnuté sviečky sú tou oporou
usmievajúc sa málo
chvost zbito stiahne
a nadávky v dyme cigarety
zahodí možnosť ako ten posledný špak
Nenáhli sa vôbec
ani za mak
ľútosti, všetko nechám náhode
Dlhé čakania a nuda na dlhej ceste
V slučkách písmen
zmenil som svoj karyotyp
popretkávaný biorytmus
a snové snenie
V záplave sena a pachuti krvi v ústach
postrácal som zuby
nenašiel ani diamanty
či útechu v mentole
Zväčšujúc a rozťahujúc
neúhľadnú kaligrafiu
zlomil som pero a zahodil
ako stratil seba a tú múzu
kdesi v bezohľadne
nedovidím na koniec
lebo
okuliare nemám
a nechcem
aby mi zrak slúžil
radšej sneh a mráz ako
topiť sa v listoch od Teba
ja zabúdam že nie som zviera
Zarevem
ticho slzami
Smiať sa nie je umenie
Získal som čas
priestor v časovom rozklade
Skladám mĺkve noty ktoré nepoznám
Dve strany papiera
a rovnaký príbeh
Strácam sa do stratena
a beriem so sebou začiatok
Možno odlietam
Možno nie
Nie,ja neviem
lebo
čo som začal som odložil
popretŕhané objatia, zostanem polovičný
a malý
princ s vriacou krvou
nemám barančeka lež prázdny les
ohúrený vlastnou silou
až do rána zostanem sedieť
lebo inak nevládzem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár