Snažil som sa Ťa skryť pred mamou,
a Ty si sa len hlasno smial.
Nechápal som prečo,
tak som Ťa chcel utopiť,
no to sa nepodarilo, miesto toho,
začali sme sa milovať.
Alebo, keď som liezol po schodoch,
stále vyššie na nekonečné poschodie.
Otvoril som pootvorené dvere bytu,
objal ma vánok otvoreného okna
a prítomnosť neživých duší.
Vyliezol som na okno
a skočil dole.
Padal som v nekonečne,
čakal kedy zomriem, no v tom...
Zachytil som sa rukami o konáre stromu.
Nerozumiem, nerozumiem ničomu,
žijem v rozprávke, ktorá je neúprosne krutá.
Tak ako aj sny,
tie ktoré mi spánok skazili...
Tak ako aj ten sen kde v tuneli,
zakrádal som sa tmou medzi mŕtvymi.
Prikrytí bielymi plachtami
zťažka sa snažili naučiť opäť dýchať.
A ja som musel okolo nich prejsť,
bolo ich veľa, tak strašne veľa...
Nedokázal som to, zobudil som sa s plačom.
Keď sa pred mojimi očami obesil otec,
keď som zabil sestru.
Keď mama havarovala,
vždy keď som ja skočil z okna...
Keď ma opúšťaš a keď nie,
keď ma miluješ a ja to viem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár