pripustím svetla do očí a do srdca odhrniem vlasy z umývadla pootvorím okno nazriem do nekonečna neba vyspaný a vyrovnaný skotúľam sa na zem tlčúc päsťami do koberca nadýcham sa v chumáčoch prachu zrazu vidím zreteľne čo som spravil čo povedal je mi zo seba do plaču obviním druhých seba milujem blázon som šťasteny slzy s úsmevom blaženým nezomriem od žiaľu k Tebe klamal si ma predtým klamal som ja Teba klamal som aj sebe priznal chybu v hneve to sa nestáva často nespávam s otvorenými očami nestretávam milých ľudí neležím už na bruchu vzlietol som dnes nad ránom nad brieždením vyletel som skôr ako slnko stačilo okná sveta obieliť ak Ťa nezdvíham nie som splašený som doteraz budem čakať dovtedy bez slova kým neprídeš prvý a nepovieš Chýbaš mi... Blog 3 0 0 0 0 Komentuj