Prečo?
Mňa sa nepýtajte.
Neviem odpovedať.
Rada by som, no došli mi slová.
Moja slovná zásoba je na nule.
Ale vráťme sa k prvotnej myšlienke.
Prečo som sama?
Pýtajte sa iných.
Oni vám možno odpovedia.
A možno aj im dôjdu slová.
Vraj je to z traumy z detstva.
Tak to vraví psychológ.
Asi má pravdu.
Stále som sama.
Ani neviem, prečo.
Asi to tak malo byť.
Nikto ma nechápe.
Sadnem si na posteľ...
Vdychujem vôňu vankúša.
Onedlho je vankúš mokrý.
Kvap, kvap...
To kvapkajú moje slzy.
Stekajú po lícach ako vodopád.
Chcem ich zastaviť.
Nejde to.
Už mi dochádzajú sily.
Nevládzem ďalej.
Zase som sama.
Ja a nikto iný.
Chcem, aby môj plameň zhasol.
Snažím sa ho sfúknuť.
Nejde to.
„Zhasni, zhasni.“
Kričím, no nik ma nepočuje,
Lebo som sama.
Nakoniec sa mi to podarí.
Sfúknem ten plameň.
Je to tak lepšie.
Cítim, ako mi ubúdajú sily.
Cítim sa šťastná.
Konečne.
„Vráť sa, prosím.“
Niekto kričí.
Pozriem sa dole a vidím...
Vidím, že niekto kľačí pri mojom tele.
Plače.
Uvedomím si, že predsa niekto...
Niekto ma má rád.
Predsa len niekto existuje, nie som sama.
Chcem sa vrátiť, no nejde to
Už sa nevrátim.
Vznášam sa hore.
Ľahký vánok unáša moju dušu ďalej a ďalej.
Sviečka dohorela.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár