Myslela som si to. No po obede mi od neho prišla smska, že nemôže za mnou prísť, lebo musí ísť zase do Blavy. Že ho to veľmi mrzí a hneď ako sa bude dať tak mi to vynahradí. Takisto napísal, že v sobotu by ma mohol do Blavy zobrať so sebou.
Bola som z toho sklamaná, že sa s ním zase nestretnem, lebo som sa na to veľmi tešila a len myšlienka na neho mi pomáhala pretrpieť nudný deň v škole. Najhoršie bolo to, že do Blavy by som s ním veľmi rada išla, no už som si dohodla schôdzku so Stratenym. Uprednostňujem neznámeho pred mojou láskou? Prečo to celé vlastne robím? Toto bola jedna z chvíľ, keď som nechápala sama seba a svoje činy, ale vedela som, že robím správnu vec a že to tak má byť. Znova musím klamať. Nemôžem mu predsa povedať, že s ním nejdem, lebo sa idem stretnúť s nejakým neznámym chalanom v Trenčíne. Nepáčilo by sa mu to. Tak som mu napísala, že by som veľmi rada išla, ale už som sľúbila kamarátke z Trenčína, že ju doučím dejepis. Som strašná klamárka! – povedala som si smutne. Ale niekedy musí človek i klamať, keď chce urobiť správnu vec bez prekážok. Keby som to povedala na nedeľnom náboženskom krúžku, ktorý býva po omši, tak by ma asi vykopli.
Poobedie som trávila pri telke s dejepisom pred sebou. Nič sa mi nechcelo. Nič ma nebavilo. Cítila som sa unavená až som pocítila, že mi oťažievajú viečka. Zaspala som. Zobudil ma až krik malej Natálky, ktorá sa hrala vo vedľajšej izbe s Táňou – maminou sestrou. Zistila som, že je už 7 hodín. Nastavila som si budík na zajtra a spala som ďalej. Bola som nejaká unavená.
................
Piatok ubehol rýchlo a Janko ma čakal pred školou s autom. Povedal, že ma domov odvezie a ponúkol sa, že ma pozve i na obed.
„Môžeme ísť na obed k otcovi. Tam to budeme mať zadarmo. Niekedy tam chodievam, keď sa mi nechce variť.“ – povedala som mu.
„Ty varíš?“
„Zriedka..väčšinou spraví niečo otec, mamina sestra alebo mama keď je doma..“
„Aha. Ja som si myslel, že mi dačo uvaríš.“ – zasmial sa.
„No môžem..raz..“ – zasmiala som sa spolu s ním. „Tak čo ideme tam?“
„Dobre teda..“
Išli sme k ocovi do reštaurácie, ja som si dala vyprážaný syr s hranolkami a tatárskou a Janik si dal rezeň so šalátom a s pečenými zemiakmi. Bolo nám spolu skvelo. Tešila som sa, že sme sa konečne dali dokopy. Tak som po tom túžila. Bolo to celé dokonalé, avšak niečo mi tam chýbalo. Nevedela som povedať, že čo. Možno to bola dôvera. Bála som sa, že ma podvedie. Bol to sukničkár a neverila som, že dokáže ľúbiť. Doposiaľ mi tie čarovné slová nepovedal. Nepovedal že ma ľúbi. Ale asi treba na to len čas...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
elsi
27. 7.júla 2011 22:07
som potešená, a môžem ísť spať
2
agrrh super časť ale neviem sa už dočkať keby sa stretne so Strateným
Napíš svoj komentár