„Janko musim s tebou hovorit..po omsi pridem za tebou“ – napísala som mu.
„co sa stalo? nieco zle?“ – hneď odpísal.
„nie nic zle neboj sa..potom ti to vysvetlim“
„ok“
Hneď po omši som šla za ním s tým, že mu o všetko poviem.
„Čo sa stalo?“ – spýtal sa ma nervózne.
„No..poď von, poviem ti to vonku.“
„Dobre len si zoberiem kabát.“
„No spusti. Čo sa deje?“
„Ja..“ – zrazu som sa zastavila. Čo keď to nie je dobrý nápad?! Možno by som mu to predsa len nemala povedať. Ale čo mám teraz robiť, keď som ho tak vyplašila?
„Janko?“
„Áno.“
„Ja..ja..ja ťa ľúbim.“ – rýchlo som povedala.
Nastalo ticho.
„Vážne?“
„Áno!“ – povedala som, aj keď som si tým celkom istá nebola. V tom ma pobozkal a povedal:
„Aj ja ťa ľúbim láska.“
„Ľúbiš ma?“
„Áno ľúbim.“ – povedal a silno ma objal. No potom mi trošku vynadal: „Ja som si myslel, že sa stalo niečo vážne. Už mi to nerob prosím ťa!"
„A nestalo?“ – zasmiala som sa.
Ešte sme sa chvíľu rozprávali a potom išli na obed. Ako som prehĺtala zemiakový šalát, pomyslela som na celé to trápne vyznanie - až mi to prišlo smiešne a zároveň smutné. Vôbec som si to takto nepredstavovala. Celé som to pokašlala. Do čerta!
..............
Neskôr som šla na počítač a prihlásila sa na Birdz. Našla som tam tsku od Strateneho. Pýtal si moje telefónne číslo a napísal mi svoje. Hneď som mu moje odoslala a všimla som si že je online. Odpísal:
„diky, ako sa mas?“
„No mam sa fajn a ty?“
„po vcerajsku sa mam omnoho lepsie „
Keď som to prečítala veľmi som sa potešila. Predsa mu len pomáham.
„To som velmi rada "
„nebudes mat este teraz cez tyzden cas? viem ze mas vela ucenia ale keby nahodou...“
„Mala by som mat cas v utorok a vo stvrtok.“ - napísala som bez menšieho váhania. Ako by som vopred očakávala, že ma zavolá von.
„to je super, mozem prist?“
„Radsej pridem ja..“
„no ako chces, ale ja nemam problem prist autom..“
„Nie nie to je v pohode pridem ja.“ – nedala som sa. Janko o ňom ešte nevie. Mohol by byť nepríjemne prekvapený.
„dobre a o kolkej? som velmi rad ze prides ani nevies ako mi pomahas“
„Rada ti pomaham okolo 3tej mozem byt v Tn“
„dobre, budem ťa čakať na stanici.“
„Dobre, dohodnuté “
Odpísala som a odhlásila sa. Je to správne? Nerobím chybu, že sa s ním stretávam? Ale nie, určite nie, veď mu predsa pomáham. A to sa berie ako dobrý skutok nie?
Blog
8 komentov k blogu
1
elsi
31. 7.júla 2011 20:37
áách či milujem tvoje blogy no čo
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia