„dva tyzdne..autonehoda..siel neskoro domov z prace narazil do neho nejaky opity parchant, boli tam svedkovia, coskoro bude sud..ale sud nam ho nikdy nevrati! Nie je nic co by nam ho vratilo..ja to psychicky nezvladnem, chyba mi a ten pocit ze mu nemozem povedat ako velmi ho mam rad..my sme sa pred tym ako odisiel do prace velmi pohadali..nikdy si to neodpustim“
Ako som to čítala, mala som pocit, že pomôcť mu nebude taká ľahká záležitosť. Keďže som veľmi empatická viem si síce predstaviť čo cíti, ale ako mu to pomôže? Dá sa vôbec napísať niečo, čo mu pomôže pozbierať sa? Čo ho prinúti myslieť optimisticky? Čo mu dá zmysel života?
„Strateny neviem ako by som ti mohla pomoct, ale velmi by som chcela..snad ti pomoze i to ze sa mas komu vyrozpravat..aj ked je to tazke a myslis si ze to nezvladnes skus byt silny aby si pomohol tvojej mame, ktora to teraz tak velmi od teba potrebuje. Skus ju objat a povedat jej ze to bude dobre, povedz jej ze ju mas rad, ved ona je tu este stale pre teba. Chod na cintorin a porozpravaj sa s otcom. Urcite ta bude pocut. Povedz mu vsetko co si doteraz nepovedal, chod sa s nim rozlucit, povedz mu ako ho mas rad a ako ti chyba..aj ked on to urcite vie..“
Par krát som si to po sebe prečítala aby som nenapísala nejakú hlúposť a potom som mu to odoslala s nádejou, že ho to nejak osloví. Že spraví to, čo som mu poradila..Znova som čakala takých pätnásť minút pokiaľ odpísal:
„dakujem za rady, asi sa po obede stavim na cintorin..som unaveny idem si lahnut dobru noc“
Čakala som síce, že napíše viac, ale tak možno zajtra (teda dnes poobede)..veď už boli tri hodiny a mne sa tiež už dávno zatvárili oči. Ustlala som si posteľ a ľahla som si s dobrým pocitom, že som mu možno pomohla..
........
Zobudila som sa okolo desiatej po obede a myslela na to, že je už nedeľa, že sa treba učiť. Pozrela som sa do kalendára – 27. marec – ešte máme 2 mesiace do maturít. Učitelia nás teraz skúšajú ako o dušu. Mala by som sa pozrieť hlavne na dejepis a nosku. Možno som si mala vybrať biolu...no vtedy som chcela ísť na právo a teraz ma viac zaujíma psychológia..
Zobrala som si zošity a knihy a rozložila som si to po celej posteli, ako to mám zvykom. S chuťou som sa do toho pustila no po hodine som už mala dosť. Išla som otcovi pomôcť s obedom a vyžehliť pár vecí, v ktorých pôjdeme po obede do kostola. No áno - sme pobožná rodina. Síce mne sa nikdy nechce chodiť do kostola, lebo omša začína skoro ráno, ale dnes sme to odložili na neskôr, lebo čakáme na mamu. Má prísť z Rakúska. Stará sa tam o jednu starú pani a chodí domov každé tri týždne na tri týždne...Moje dve spolužiačky sú na tom podobne. Aspoň sa môžem trochu osamostatniť a odvtedy, čo tam chodí (je to už vyše pol roka) som sa naučila variť i niečo piecť. No vždy sa teším keď sa vráti a ja si môžem oddýchnuť. Našťastie oco pracuje ako kuchár v reštaurácii, tak to nemám také ťažké..a i mamina sestra nám pomáhala s malou Natálkou pokiaľ som v škole.
......
Po omši som sa prihlásila na BIRDz a hneď sa pozrela na to či nemám nejakú novú tsku. Mala som tam „číslo 5“, no 3 tsky z toho sa mi zobrazujú ako „neprečítané“ aj keď som ich otvorila milionkrát..Veľmi som sa potešila, že jedna z nich je od Strateneho. Predtým som mu napísala „tak dobrú noc a veľa šťastia..“ a on na to o druhej hodine poobede odpísal:
„dakujem, ale ja dobru noc uz nemavam..bol som na cintorine a celu hodinu som preplakal pri jeho hrobe..povedal som mu vsetko a odlahlo mi na srdci, naozaj som mal pocit ze ma pocuje..uz je mi lepsie..ale este to potrva pokial sa pozbieram..o dva tyzdne ma byt sud a asi tomu parchantovi nieco spravim..zasluzi si skapat“
Síce som bola šokovaná ako o ňom píše, ale má pravdu. I ja by som cítila nenávisť voči človeku, ktorý mi zničil život „vraždou“ môjho blízkeho. A nikdy by som mu to neodpustila a priala mu smrť..má pravdu. Ale som rada, že bol na tom cintoríne a že je mu už lepšie. Kto vie? Možno mu naozaj pomáham. Len aby som to nepokazila..je to na dobrej ceste..Musím sa priznať, že som dnes na neho myslela, že či tam išiel a ako sa má...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tooniickaaa
28. 4.apríla 2011 16:27
pekné
Napíš svoj komentár