Láska z BIRDZu, časť 3.

Pridala som si ho medzi priateľov a videla som, že je online. Hneď som mu odpísala:

„To som rada, ze si ho bol navstivit. Urcite sa potesil. Tak ti prajem vela stastia, Pánbožko bude pri vás stáť! Dufam, ze ten chlap dostane taky rozsudok aky si naozaj zasluzi. Co budes dneska robit?“

Možno to bolo trošku blbé, že som sa ho spýtala, čo bude robiť, ale chcela som nejak pokračovať v konverzácii, a možno..možno ho i viac spoznať...aby som vedela ako mu pomôcť.

Na to mi odpísal:

„ja som v boha veril, ale uz som stratil vieru..keby bol tak by tej nehode zabranil..neviem co budem robit asi len cumet do monitora..dufam, ze v tom vazeni zhnije“

Ako som to prečítala, pôsobil na mňa veľmi chladne a odmerane. Plný nenávisti. Bez viery. Bez života. Dobre nečudujem sa mu, že sa ma nespýtal, čo budem robiť ja..to som ani nečakala..ale tak..neviem čo mu mám na to napísať..Znova som poklepkávala prstami po klávesnici a rozmýšľala čo odpísať. Nič ma nenapadalo. Nič. Nakoniec som mu napísala:

„boh určite existuje..aj ja som obcas stracala vieru ked sa mi nedarilo ale ako som sa k nemu znova zacala modlit, tak som mala pocit ze ma vypocul, lebo vsetko sa obrátilo zase k lepsiemu..no casto mam chvile ked si hovorim, ze nie je ziaden boh, ze sme tu len my..ale lepsie je v nieco verit cloveku to pomaha..urcite to poznas ked si v neho doteraz veril..“

Odpísal:

„uz neverim a asi uz ani nebudem..“

Pozrela som sa či je ešte online, ale už sa odhlásil. Možno som bola protivná – pomyslela som si. Asi sa o bohu rozprávať nechce, radšej tú tému na určitý čas vynechám. Ešte som chvíľu čakala či sa opäť prihlási. Neprihlásil. Znova som nevedela čo mu odpísať keďže som silno veriaca. Hádať som sa s ním nechcela. Nechala som to tak a išla som sa znova učiť. Neskôr bola večera a ako sme tam sedeli celá rodina za stolom – otec, mama – mamina sestra, malá Natálka a ja – tak som sa cítila veľmi zvláštne. Namiesto toho aby som sa tešila ako tu sedíme spolu tak som myslela na Strateneho, ze on si uz s otcom za jeden stôl nikdy nesadne. Bola som z toho smutná a zároveň nervózna. Zrazu som vstala od stola a povedala som, že hneď prídem. Zapla som počítač, prihlásila sa na BIRDz a napísala mu novú tsku:

„Stale myslim na to ako by som ti mohla pomoct, dufam ze sa masu z lepsie..“

Nechala som počítač zapnutý a vrátila som sa späť k stolu aby som dojedla vyprážaný syr so zemiakovou kašou a s domácou tatárskou, ktorú sme dnes s mamou pripravovali.

Ako sme dojedli, upratala som kuchyňu a sadla si späť za počítač. Ešte nebol online. Tak som sa prihlásila na facebook a chatovala si so spolužiačkou. Pýtala sa ma či som už naučená a čo si trebalo opakovať zo sloviny.

„Slovina, do čerta!“ – povedala som si a rýchlo si šla opakovať veci na zajtra.

O asi osmej večer som sa znova prihlásila na BIRDz a mala som tam od neho na počudovanie dve nové tsky...

 Blog

42 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu