Môj vianočný darček, 5. časť

„Okey“ – povedal.
Rýchlo som sa obliekla, dala si červené otepľovačky a otvorila dvere s pozdravom:
„Ešte raz ahoj.“
„Ahoj, tak ideme?“
„No jasné, len si vezmem bundu.“

Aj tá bola červená.
„Čo je? No mám rada červenú.“ – osopila som sa na neho.
„Však fajn.“ Smial sa zo mňa. No dobre možno som to trošku preháňala s červenou, doteraz preháňam, ale je to i jeho farba. Chvalabohu.

Hneď ako sme vyšli von hodil do mňa snehovú gulu.
„Tyyyy.“ – vrátila som mu to. Vrátil to on mne. Ja jemu on mne..no a nejak sme sa začali vo veľkom guľovať. Ako päťročný. No a čo! Bola to zábava...Ach tie krásne začiatky...No dobre nič idem pokračovať ďalej.

Ako sme sa tak ohadzovali stvrdnutým snehom vo tvare gulí, prešla okolo Domča. Krásna ako vždy. Ach. Na toto už žiaľ nemám také dobré spomienky, ale musím vám to povedať. Asi by nebolo fér keby som to vynechala..

No proste prešla okolo a on sa na ňu zahľadel. Typický chalani. Dobre nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, tak poviem - Typická väčšina chalanov. Vtedy sa u mňa ukázal prvý náznak žiarlivosti. Nechcela som si pripustiť, že na neho žiarlim, ale pohlo to so mnou a akoby som dostala strach z toho, že mi ho vezme alebo čo. Teraz už rozmýšľam trošku inač. Vtedy som mala 16..No ale aj tak mi tá Dominika zavarila.

Pozeral sa na ňu akoby ešte nič také nevidel. Ja som do neho hodila ďalšiu gulu aby som ho prebrala. Rovno do nosa. Domča si toho všimla a začala sa rehotať. On bol len tak trochu vyľakaný. Prišla k nám.
„Ahojte. A kto, že to tu je? Niekto nový?“ – hneď začala.
„Ehm..ahoj. Ja som Michal..prišli sme včera..“
„Teší ma Miško.“ – podala mu ruku a dala dve pusy na líca ako zvykne. Plus zdvihne do zadu a pokrčí pravú nohu. Pche. Slizká je.
Viem, nemala by som sa tak vyjadrovať. Budem mať čoskoro 18. Je to odomňa také detinské... Ale stále mi pripadá slizká. Aj keď žiarliť som už prestala.

Domča zavelila:
„Partia je pri krčme, stretneme sa tam.“
„A kam ideš?“ – spýtal sa Mišo.
„Ale len po vajíčka.“
„Kde je tu obchod?“
„No..ale ja idem k tomu nákladnému autu, čo sem chodí dovážať..no však uvidíš, určite pôjde okolo vás.“
„Aha..okey, tak potom sa vidíme.“
„Hej..“ – s mrknutím odišla.

„Ty jej pozeráš na zadok.“ – drgla som do neho.
„Ale nie nepozerám.“
„Ale pozeráš.“
„Nie..“
„Ale hej.“
„No dobre tak hej...povieš mi niečo o nej?“

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu