Môj vianočný darček, 6. časť

Ja som tam stála ako obarená. Mišovi sa zapáčila Dominika a mňa bral len ako kamarátku – vtedy som to pochopila. Prišiel len včera no ja som za ten krátky čas stihla nechcem povedať, že zaľúbiť sa – ale rozhodne som cítila niečo viac. Niečo viac ako cítil vtedy on. A vedela som, že ak niečo neurobím, nejak mu to nedám na javo...Veď viete. Ťažko sa mi o tom hovorí..ale bolo to tak. Ja som sa zaľúbila skôr ako on.

„Čo by si chcel o nej vedieť?“
„Ja len tak..že či má chalana a tak..“
„Že sa Ti páči?“ – buchla som do neho lakťom – ako som si myslela že to robia chalani, keď podpichujú kamoša. Snažila som sa nedať na sebe vedieť ako ma to štve.
„No hej..je sexi.“ Do riti. Vtedy som fakt pochopila, že ma berie ako kamošku. Že patrí medzi tých chalanov, ktorým je prednejší tvar zadku ako to čo môže ponúknuť srdce...
„No hej je..“ – pridávala som do kotla.

Prišli sme pri krčmu, kde stáli – Martina, Baška, Majo a Kristián. Po jednom som ich zoznámila a sadli sme si dnu na teplý jahodový čaj. Baby sa ho spytovali že na akú školu chodí a prečo sem prišiel, chalanov zaujímali skôr počítačové hry, košické dievčatá neviem čo ešte – už si všetko nepamätám. Potom prišla aj Domča, ktorá skôr ako stihla pozdraviť bola prerušená Mišom:

„Už si kúpila vajíčka?“ – mrkol na ňu.
Ach začala som žiarliť a rozmýšľať či „Naša milá Dominika“ niekoho má..
„Hej už som kúpila.“ – povedala a sadla si ku nemu.
Z jednej strany som sedela ja (pri stene) a z druhej ona. On bol v strede. Viete si predstaviť ako som sa cítila. Začali sa spolu baviť. Tiež sa ho všeličo pýtala o Košiciach – bol dosť zaujímavý pre ňu. Ja som sa bavila s Kristym ak sa dobre pamätám..

Občas som začula o čom sa rozprávajú. Toto mi bohužiaľ neušlo:
„Večer pôjdeš von?“
„Hej jasné, prečo nie.“
„Super kde sa stretneme?“
„Môžeme aj tu pri krčme.“
„Ok. O šiestej?“
„Dobre Miško, o šiestej..“

„Hmmm niekto si tu dohaduje rande.“ – ozval sa Majo.
Ostatný sa len smiali – tak som sa smiala s nimi. Aj keď mi to smiešne ani nejaké radostné ani nič toho druhu nepripadalo. Toto nie je dobré – pomyslela som si. On ju pozval na rande. Asi nie som jeho typ. Ach a dajú sa dokopy..a to všetko..budem sa s tým musieť zmieriť. Alebo mám to rande nejak prekaziť? Asi som hlúpa, keď som si pomyslela, že Ježiško vypočul moju žiadosť o lásku. Ako ma to len mohlo napadnúť?! – TAK TOTO VŠETKO MI VTEDY VÍRILO HLAVOU..

Potom sme sa roztrúsili a ja som šla domov. Sama. On šiel odprevadiť..trikrát hádajte koho..
Mama hovorila, že si mám dať zohriať jedlo v mikrovlnke a potom umyť riad. Aká výhra. Spravila som to a šla si robiť domáce na zajtra do školy. Po chvíli na mňa zakričala mama z dola:
„Niekto tu bol a niečo Ti doniesol!“

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu