Akou by som bol postavou, keby bol toto písaný príbeh? Ako by ma líčil rozprávač? Akú odozvu by vyvolávali moje vnútorné monológy, moje sny, moje predstavy, keby boli odhalené v riadkoch? Dobre vieš, moja drahá priateľka, že pre živé myšlienky sú riadky mrežami, a aj ja sám píšem zavše s pocitom viny, že väzním významy do chladného žalára formulácie a uhla pohľadu.
Svet je v jadre veľmi jednoduchý. Sme možno veľmi ďaleko od jadra, ale neviem si pomôcť, pri svojom osvietenom kacírstve, že čím viac sme uviaznutí vo väznici sveta, tým viac je nám umožnené sa na to jadro pozerať.
Väzním aj Teba v týchto listoch... Dúfam, že sa Ti dostane pohľadu na jadro, ale neviem ti to zaručiť. Nežiadaj odo mňa aby som prestal písať: vieš, že by som to nedokázal.
Predstavujem si, že raz v nejakom antikvariáte nájdeš knihu, kde sa vyjavuje celé moje vnútro: prečítaš si o mne a v riadkoch i odozve na ne možno nájdeš ďalšie kúsky samej seba.
Bude to fikcia, pretože v tvojom svete nejestvujem, tak ako ty nejestvuješ v mojom. Ty však budeš vedieť, že je skutočná... A budeš vedieť, že nezáleží na autorovi...
Nič, čo disponuje skutočnou hodnotou nemá autora (ani názov). Vyviera to z jadra... a všetko mimo jadra patrí Priepasti.
Obcas si predstavujem, ze na mna ktosi zazmurka z knizky, ked si ju budem citat opreta o laket a z deja mi zrovna bude do placu.
Tieto s Dolores byvaju velmi dobre.
Akou by som bol postavou, keby bol toto písaný príbeh? Ako by ma líčil rozprávač? Akú odozvu by vyvolávali moje vnútorné monológy, moje sny, moje predstavy, keby boli odhalené v riadkoch? Dobre vieš, moja drahá priateľka, že pre živé myšlienky sú riadky mrežami, a aj ja sám píšem zavše s pocitom viny, že väzním významy do chladného žalára formulácie a uhla pohľadu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Tieto s Dolores byvaju velmi dobre.