Itzcoatl vzal jej ruku a snažil sa ju zohriať. Už to nešlo. Jed hada ju zabil. Posledné slová boli povedané, rozlúčky vyslovené. Vytieklo jazero sĺz. Dokázal však len ostať sedieť pri nej a dúfať, že sa možno znova prebudí. Zohrievať.
Rozpamätal si na dieru, kde žili myši, ktoré objavil, keď bol ešte dieťa. Mláďatá, malé, slepé sa hemžili v klbku. Vymieňali si teplo. Pamätal si, ako vzal jedno do ruky a pozeral sa. Potom sa zahnal a hodil ho niekam do diaľky.
Teraz je tu a zohrieva mŕtvu ruku svojej mladej ženy.
z[
Chlad? Zatiaľ nie je možné dosiahnuť absolútnu nulu. Výsledkom by však teoreticky nebol chlad. Atómy by sa správali ako pri obrovskej teplote.
V tejto súvislosti sa naskytla asociácia s Božskou komédiou a posledným kruhom Pekla, kde vládne absolútny mraz.V deviatom kruhu až po hlavu primrznutí zradcovia majú oči večne upreté na Lucifera. Jazero Cocytus... Lucifer, nositeľ svetla uprostred.
f[
Ležala v posteli a v ruke obracala elegantnú sklenenú fľaštičku s čiernym tušom. Vyzliekla si tričko, aj nohavičky. Začala si liať čiernu hmotu na hrudník. Stekal jej pomedzi prsia, zatiekol do pupočnej dierky, tiekol ďalej ku lonu a začal sa rozpíjať na snehovo bielej plachte.
Váľala sa a jej telo zanechávalo odtlačky.
Vstala a postavila sa pred zrkadlo. Sledovala sa a dotkla sa brucha dvoma prstami.
Šla po britvu. Znova si šla ľahnúť do postele s čiernym jazierkom a škvrnami.
"Môj život je štetec." pomyslela si a zarezala do kože.
s[
Zostupoval do jazera. Vody sú chladné. Jazero sa volá Avernus. Je vchodom do podsvetia.
Zostupoval a uvedomil si, že je jedno, či je živý, alebo mŕtvy. Chlad vôd upokojil všetky obavy a posledný pohľad na svet, než jeho oči pokryla mútna voda, patril mesiacu, zatiahnutému mrakmi.
Nežné ruky ho chytili za členky a pokojne zostupoval do hlbín, vydychujúc posledné sústo kyslíka v bublinách do vody, zanechávajúc starosti smrteľnosti tým, ktorých sa to týka.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár