V útrobách úradu je stroj. Hrkoce a fučí. V rozďavenej papuli sa mu točí a krúti séria ozubených súčiastok nepravidelných tvarov. Raz ročne, v deň rovnodennosti, sa zídu úradníci a vyvolia spomedzi seba toho najlepšieho. Ten je obetovaný mašinérii. Jeho fotka visí v sieni slávy zamestnancov roka- a bude visieť naveky - kým neskoná samotná administratíva. Ministerstvo nesmrteľnosti.
Kain 1.0 sa jedného dňa pozrel na Ábela 1.0 a do hlavy sa mu vnukla nepohodlná úvaha. "Sme strojmi?" pomyslel si znepokojene. Prirodzene boli z mäsa a kostí, ale... Dekonštruoval biblickú realitu a videl testovacie rozhranie. Jeho účelom nemohlo byť okopávať túto zem. Načo by to robil? Ábel 1.0 choval zvieratá. Raz za čas obaja pálili svoje výrobky. Načo by to ale robili? Aby prežili? Za abstraktnú formálnu lásku hlasu z nebies. Aká vďaka bytosti, ktorá stvorila svet? Kain 1.1 vzal nástroj a usmrtil Ábela 1.0. Nebyť toho, verzia by sa nikdy nezmenila. Založil kráľovstvo, ktoré neprežilo. Rod, ktorý neprežil. Hriech ale zotrval a menil verzie všetkých strojov, čo po ňom nasledovali. Dedičná nesmrteľnosť?"
Milá Dolores.
Je nesmrteľnosť prepetuálnou existenciou? Perpetuálnym monotónnym pohybom tej istej súčiastky? Niečo musí zomrieť aby iné pretrvalo, a keď má pretrvať niečo navždy, musí toho mnoho zomrieť. Najväčším hriechom je smrť mnohorakosti. Bezhraničná existencia zdôvodnená len sama sebou. Upír je veľmi starý strach. Strach z perpetuálnej staroby. Zomierania. Strach, že sa stanú dlhy otcov fyzicky existentnými a budú sať krv synov.
Všetko má totiž svoju cenu. Niektoré ceny sú priveľké. Ale veľkosť je ilúzia a ty to vieš. Rovnako tak morálna zodpovednosť za korektný beh sveta. Chcem aby niečo pretrvalo. AKú cenu som ochotný zaplatiť?
Zabiť seba? Zabiť ostatných? Zabiť dôvody pre jestvovanie sveta? Budú to vždy hypotetické dôvody iných.
Každý predpokladá, že životy iných majú akési záhadné dôvody, aj keď to je len púhy inštinkt pretrvania, ktorý v skutočnosti ani nie je autentický. Je zrkadlom vlastnosti istých látok, ktoré sa povzniesli nad tradičnú chémiu malého sveta a obrástli inteligentnými strážcami. Vymklo sa to ale zpod ontroly a môžeme pod mikroskopom vidieť našich spiacich stvoriteľov. Hrať sa s nimi ako s chrobákmi na asfaltovom chodníku, ktoré nevedia ako jednoducho môžu byť rozšliapnuté. A je im to jedno.
Špirály DNA však majú spätnú väzbu na človeka a aj spiaci boh je bohom. Je však mojou životnou tézou uprieť zrak von.
Čítal som článok jedného fyzika, ktorý tvrdil, že sa z nejakého dôvodu, keď už jestvuje niekde nejaká forma, zvyšuje pravdepodobnosť, že sa táto forma vyskytne inde. Vysvetľuje to akýmsi spoločným podhubím vesmíru.
Je toto dôvodom, prečo sa moje myšlienky tak často materializujú v priebehu môjho života? Čím by to však bolo bez dôvodu? Tento život materializovaných prianí a napĺňaných ambícií. Čím by to bolo keby to nemalo dôvod? Pasca Dolores! Nič len pasca.
Preto upieram zrak von. Mimo súcna. Do nádhery Priepasti, pri pohľade na ktorú z definície vyplývajúc, oči slepnú a srdce prázdnie. Je to však tá istá priepasť, čo porodila teba a mnoho iného. Ste však len mrakom pary okolo žeravého železa, ležaiceho vo vode. Je otázkou času, kým ho zovriem v dlani a ono ma stigmatizuje. Keď potom ukážem dlaň svetu, uvidí tvár Ničoty. A ja by som sa smial, keby som toho bol schopný.
Jestvuje nesmrteľnosť Dolores. Avšak rovnako ako pravda- nie je na ňu ľudstvo stavané. Ostáva len zbaviť sa ľudskosti a prijať večno...
Semper fidelis
Zerum Unus
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
black_soul
8. 10.októbra 2013 13:58
"Chcem aby niečo pretrvalo. AKú cenu som ochotný zaplatiť?" ...heh, presne toto sa sama seba pytam. sice v inej suvislosti, ale mi to tak..zarezonovalo. Pekny blog.
Napíš svoj komentár