Poézia pri všetkej svojej rozvetvenej mnohorozmernej nádhere rozreže na kusy a kúsočky a skladá ich do iných foriem a obsahov. Nie je autentická, ak sa jej neodovzdá myseľ/duša, ktorá ju kreuje. Je potrebné nechať sa deštruovať a preskladať svoje verše. Zistíš že deštruuješ dielo iného a kreuješ sa po prvý krát sám.
keby nebolel každý zárez
nejestvoval by
lebo nejestvuje bez precítenia
v realite, kde je bytie signalizované
citom
keby nejestvoval zárez
ako by si poznala, kde sú tvoje limity?
ako by si mohla tvrdiť, že si ich prekročila?
zneuctila úctyhodné
a úctu samotnú?
bez prekročenia limitácie
nieto zmenu definície
a bez zmeny definície
sa nanaovo nedefinuje
nedostaneš šancu definovať
budeš definovaná
nie definujúca
nedefinujúca
spiaca s otvorenými očami
na lavici
na hodine
v škole
ktorú treba strhnúť tiež!
prebuď sa a
prebuď sa a
prebuď sa a
neprestaň sa budiť
v ustavičnom otváraní oka
s viečkom ako sukňa
točiacej sa tanečnice
v rýchlom pohybe...
až kým budenie sa stane bdením
a svet vidíš
v celej svojej statickej nádhere
bezfarebných post-temporálnych sôch
na pobreží mora
ktoré nikdy nebolo postihnuté
definujúcou mysľou
mora, o ktorom nemôžem písať
myslieť
ani náznakom
lebo objekt, ktorý pomenujem ním nie je
ani ak by predstava pomenovaná bola
pomenovaním symbolu, čo sa ho snaží pomenovať...
a ten symbolizoval symbol pomenovania pomenovania
napriek tomu viem, že je tam možné plávať...
piť tú vodu plnými dúškami
a HORIEŤ!
nechať sa rezať vlnami
a plátky seba nechať
mäkko ako páperie padajúce z dlane kojenca
padnúť do schizofénie lineárneho času...
Najmilosrdnejšia bolesť.
Najkrutejšie utíšenie.
Krv na hrudi mladej milenky...
dýka v jej prsníku...
dlaň jej vraha...
a hrozné uvedomenie, že tá dlaň patrí tebe...
Semper fidelis,
Zerum Unus
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár