a bolesť sa v kŕčoch,
ako ako prílivových vlnách
valí do prístavu vo vnútri.
prinútená ohnúť sa,
ako fúka vietor,
ohýbaš sa v búrke bôľu,
obávajúc sa zlomenia...
ale každý príliv pozná odliv,
či už v intenzite toho,
čo ťa bolí,
alebo v tvojom vnútri...
odlieva sa zlomený obraz teba,
kedysi porcelánovej bábiky,
teraz niečoho iného...
spolu s krvou odchádza slabosť...
si porezaná a krvácaš,
a bolesť sa v kŕčoch stráca,
ako búrke dochádza dych,
keď prší príliš rýchlo.
nútiš vietor ohnúť sa,
lebo to čo ostalo nie je mäso,
ale oceľová duša,
čo sa živí bleskom...
more sa vyparí,
v intenzite vôle,
ktorá bude trhať prístavy,
pri svojich mesačných cykloch...
odlieva sa zlomený svet,
kedysi bol tvojim pánom,
teraz objekt odráža od odrazu,
a do zrkadla sa pozerá
odraz
Semper fidelis,
Zerum Unus
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár