"Myslím, že som ťa naučil všetko."

Mladý učeň sa usmial na mága. Nevedel, že presné slová Kľúča, ktorý sa učil, zabudne. Stál v obradnej miestnosti a bol hrdý. Vtedy toho bol ešte schopný.

Vzal do ruky handru a odriekávajúc slová malého čistiaceho obradu, čistil kruh, nakreslený kriedou na drevenej parketovej podlahe. Nesmeli ostať ani stopy.

Obrad musí byť pohltený časom. Keď je neviditeľný, jeho ozvena bude plynúť pod povrchom videného. Pod prahom vnímania nepriateľa. Najsmrteľnejší je jed, ktorý nemôže byť identifikovaný.

"Čo teraz?" opýtal sa po ukončení.

"Poď do obývačky. Porozprávame sa." Asi päťdesiat ročný muž vstal z čierneho kresla, a zavesil do drevenej skrinky svoje rúcho. Mladý muž sa vyzliekol z rúcha a obliekol si šaty, poskladané pred vchodom do miestnosti. Vlastné rúcho potom opatrne poskladal a vložil do kódového kufríka, ktorý nosil. Muž sa obliekal do domáceho úboru v obývačke a sadol si do koženej sedačky. Učeň o pár minút prišiel so sklopeným pohľadom a sadol si do kresla.

Trvalo to niečo vyše dvoch rokov. Za ten čas sa zmenil po všetkých stránkach. Aj pod vplyvom učiteľa.

"Raz z teba bude veľmajster. Si nadaný a pozorný a rýchlo chápeš."

"Ďakujem majster."

"Toto je ale koniec. Vieš všetko, čo treba. Teraz sa musíš riadiť sám. Je to naše posledné stretnutie."

Chlapec pocítil smútok a prikývol. Za ten čas mu pripravovali najväčšie potešenie práve ich nepravidelné stretnutia. Muž sa s ním stretol vždy, keď nebol v zahraničí. Nebol to len proces učenia, ale aj filozofické rozpravy, ktoré vedeli trvať do noci. Majster ho na to pripravoval. Nesmú sa stretnúť, pretože združovanie, mimo združovania nezávislých, za účelom istého cieľa, vedie k tvorbe skupinovej dogmy a strate slobody. Ešte sa chvíľu rozprávali. Bolo to lúčenie.

Keď vychádzal z brány, pozrel sa na okno jeho bytu. Dúfal, že je za ním a pozerá sa.

Dúfal, že sa ešte stretnú. Niekedy. Hoci len v kaviarni, reštaurácii, náhodne. Občas si spomenul... aj neskôr. Boli dni, keď sa obzeral a hľadal učiteľovú tvár s potrebou rady. Nikdy ho už nestretol. Chlapec sa zmenil na muža. Pár ľudí niečo naučil. Nikdy nebol spokojný s výsledkami a cítil sa lepšie a istejšie sám.

Raz... raz ho stretne. Poďakuje sa. Za to, čo sa naučil... a v neposlednom rade za slobodu.

 Blog
Komentuj
 fotka
loriana  10. 2. 2013 06:47
zaujímavé
Napíš svoj komentár