kravata mierne škrtí,
ale to je v poriadku
je to príjemné...
lepšie škrtenie,
ako voľný pád
točí sa mi okolo krku,
ako hodvábny had
ako milenka,
čo vztiahla ruku,
na moje hrdlo pri milovaní...
mierne škrtí
a objíma,
a ja som ten objímaný...

sedím na procese.
a žalobca prská iskry nadávky...
novinári si robia nahrávky...
obete skromne mlčia
v neznámych hroboch...
uškrtené,
znásilnené,
zneuctené na záchodoch...
verejnosť je pohoršená,
obrazovka preplnená
mojou tvárou
a ženskými fotkami,
na modrom pozadí...
bol to dobrý pocit,
stálo to za to...
verejnosť chce krv...
ale to mi nevadí...

verejnosť chce krv,
lízla si jej z mojej ruky...
to však nikdy nestačí...
chce tú z mojich ciev...
a ja sa jej rád zavďačím...
kravata je prorokom...
tichým prorokom v súdnej sieni...
príbuzní plačú,
sudca rečie "vinný"
vo vzduchu cítiť šibenicu...
a ja sedím v jej tieni...

o pár mesiacov
mi cuká vo vzduchu nohami a rukami...
v rukách verejnosti
spôsobne zovretých okolo hrdla...
keď spravodlivosť zahorí...
a milenka verejnosť vrcholí...
nad mŕtvym telom svojho milenca...
s láskou mi pevne zoviera šiju...
a obete si ticho hnijú...
ako ja...

Semper fidelis,

Zerum Unus

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár