Ruky ti nehybne visia pozdĺž tela.
Stojíš.
Na tom istom mieste už dlho.
Stojíš.
Niekde v diaľke počuť hrmot veľkomesta.
Stojíš.
Ale ty sa stále dívaš do diaľky vnímajúc veľa.
Stojíš!
Myslíš.
Na to, čo si kedy urobil.
Myslíš.
Stále na ten deň.
Myslíš.
A vieš, že je to bolestivé.
Myslíš.
Na to, ako si to ukončil.
Stojíš a myslíš!
Slzy.
Stekajú ti po tvári.
Slzy.
Vytvárajú horúce potoky.
Slzy.
Úprimné no zároveň ľahostajné.
Slzy
Prezrádzajú, že si bezbranný.
Stojíš a myslíš a plačeš!
Ja.
Stojím tesne za tebou.
Ja.
Objímam ťa okolo pása.
Ja.
Mám hlavu na tvojom ramene.
Ja.
Dodávam ti silu z mojich slov.
Stojíš a myslíš a plačeš a vnímaš ma!
Vieš.
Že som tu pre teba.
Vieš.
Že ťa nikdy neopustím.
Vieš.
Ako žiť treba.
Vieš.
Že nič viac, okrem nás dvoch, nám netreba.
Stojíš a myslíš a plačeš a vnímaš ma a vieš!
Odchádzaš.
Späť do hluku veľkomesta.
Odchádzaš.
Rukou zvieraš ma.
Odchádzaš.
Utieraš si slzy z oka.
Odchádzaš.
S vedomím, že sladké riešenie je pomsta.
Stojíš a myslíš a plačeš a vnímaš ma a vieš a odchádzaš!
Odchádzame...
...s pocitom očistenia.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
nisacico
13. 6.júna 2013 20:50
geniálne
Napíš svoj komentár