balansom na hrane,
co vsetko sa stane,
zname i nezname,
do temna utopia;
neznasam lucenie,
vzdy ked sa briezdi,
poratam sklucene,
padnute hviezdy,
ta ktora ostala,
vo vnutri hniezdi;
donaha postava,
cudna vsak nie vzdy,
niekedy postava,
niekedy besni,
potom si lahne,
zotrva na dne,
vypusti zradne
chapadla zeny...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár