Tu Boh povedal: , , Buď večný jed v jablku pre jedného z nich! ´´
A nastal večer, a nastalo ráno, deň kritický

Na podnet váš, drahí čitatelia, ktorí nám neustále zasielate listy plné otázok na tému závadnosti ovocia a zeleniny v dobách pred Kristom, sa naši reportéri vydali do raja. Vo svojich listoch obviňujete najvyššieho. Ale je to naozaj tak?
Plánoval to herr Boh už vtedy, keď dovolil človeku obrábať raj a dovolil mu jesť všetko v raji, okrem plodov zo stromu poznania? Už vtedy to znelo ako príkaz. Nebol si generál ešte pred stvorením ženy istý, že to tí dvaja pohnoja, že jednoducho neodolajú a že otrávený strom poznania neostane nedotknutí?
Zisťovali sme, prečo vás, drahí čitatelia, táto tematika tak zaujíma. Teraz už vieme, že sa točíte okolo úvah, či dnešné hlavné svetové problémy, ako sú civilizačné choroby, hlad, či ekologické nesúmernosti, nie sú spôsobené práve faktom, že jablko, takzvaný , , plod zlomu´´, bolo závadné.
Áno, dnes naša reportáž potvrdzuje, čo všetci vieme – v raji si pobehuje Adam a Eva, žena stvorená z Adamovho rebra, a obom je zakázané dotýkať sa a jesť zo stromu poznania, pod hrozbou smrti. Prichádza však had, ktorý žene vysvetľuje, že nepôjde o smrť, ale o poznanie dobra a zla. Eva podlieha a ona aj Adam jedia zo zakázaného stromu. Obaja zisťujú, že sú nahí, začínajú sa odievať, skrývajú sa pred Bohom. A vtedy... sú podľa legendy hanení ( svedčí o tom i zvýšené množstvo interpunkcie pri replikách Boha ) a je im udelený, všetkým trom, extrémny trest. Had sa stáva nenávideným zvieraťom, žena utrápenou matkou rodiacou v bolestiach a muž večne pracujúcim živiteľom rodiny. , , Lebo prach si a na prach sa obrátiš.´´ Ale v raji sa nám neznáme zdroje zdôverili s pochybnosťami...
Nie je to všetko len Bohov alibizmus? Čo ak vinu preniesol zo seba na svojich dvoch a jediných zverencov z ľudského pokolenia. Je taký hlúpy, aby čo i len trochu dúfal, že človek tak jednoduchý, akým bol Adam či Eva, rozlíši slová jeho a slová hadove? Skutočne si myslel, že ľudia budú neodetí a nevedomí celé tisícročia pobehovať medzi stromami a kríkmi ako opice a slepo stagnovať v zajatí rajskej zelene? Ak teda budeme predpokladať, že Boh nie je hlupák, skúsme si predstaviť, že on veľmi dobre vedel, že jeden z nich podľahne. Skutočne s tým rátal a my sme tisíce rokov klamaní, že si sami môžeme za svet okolo nás. Ak už uznávame Boha, dožičme mu trochu slávy.
O tom, aká bude jeho reakcia na obvinenie, sa dozviete nabudúce. Naši reportéri práve teraz klopú na nebeskú bránu a vy sa môžete tešiť na slová toho za ňou už v nasledujúcom vydaní.

zuzanako

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár