KEĎ SI ZHODIL MASKU, ZBLEDLO CELÉ PUBLIKUM.

Bol si ako cukrová vata. Len farbu si mal inú. A to sa mi nezdalo. Nie, nie, tá farba bola v poriadku, ale... ty si bol presladený. Baška hovorievala, že sa s tebou nemám stýkať, lebo dostanem cukrovku. Denie vravela, že raz, keď budem chcieť po telefonáte s tebou vrátiť mobil do vrecka, ostane prilepený o ucho. Vždy keď mi prišla smska od teba, Celo triasol mojim mobilom, a čakal, že sa začne sypať cukor.

V staničnom parku pod prudkou bielou paľbou popradských vrán si vždy tesne pred odchodom svojho vlaku smer Ružomberok plakal. Okoliu sme to vysvetľovali ako problém so šošovkami. Baška vravela, že je to prevrátené. Asi nemyslela tie šošvky. Denie sa rozžiarila a s rozčarovaným úsmevom sa ročertene tvárila, že by ťa rada dostala pod stromček. Celo pochyboval o tvojej orientácii.

Bol si menší ako ja. Menší tak aj onak. A ešte aj inak. Baška vravela že to prvé nevadí, že to druhé tiež nie a o tom treťom tušila len ona. Lenže tušenia sa nerozdávajú. Denie k tomu prvému radila nenosiť podpätky, k druhému sa nikdy nevyjadrila a tretie nestihla objaviť. Celo sa prvému tak-u smial, o onak-u by sa mi neodvážil nič povedať a to tretie mi kričal dennodenne do uší. Ja som ho nepočúvala.

Nemyslím si, že si za tie mesiace vyrástol. Ani tak, ani onak. A hlavne vôbec nie inak. Dnes mi to počítač hlasno zapípal. Cukor z tvojej vaty zhorkol, musela som si ísť vypláchnuť ústa. Škoda, že ty si to neurobil pred dnešným klepkaním do klávesnice. Slzy sme si vymenili. Teraz mám ja v sebe jedno prebytočné more. Si malý. Takmer ťa od zeme nevidieť. Baška sa poteší, Denie ma pochváli a v Celovej hlave sa potvrdí, že si gay. ja však viem, že si len malý.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu