Kým prídeš, stihnem nacvičiť si slová,
aby som vedel svoju trému skryť.
Musím to stihnúť skôr než čerešňová
vôňa tvojich perí naplní môj byt.
Kým prídeš, stihnem uvariť dve kávy.
Voda buble a ja dám na stôl cukor, smotanu.
Napäto čakám, kým sa káva spraví
a vypnem plyn, keď bublinky ma baviť prestanú.
Kým prídeš, na stôl do vázy dám ruže.
Sú príliš nóbl – mením. Margaréty!
Aj to bol skok z blata do kaluže.
Popolník je lepší – načo kvety?
Kým prídeš, možno naschvál trochu vypnem prúd,
nech prudké svetlo nesvieti nám do očí.
Ani na chvíľku Ti nedám zabudnúť,
jak ľudia žili v predminulom storočí.
Kým prídeš, možno zima sa stihne rozsnežiť.
Do kuchyne vanie mi ju vietor z poľa.
Kým dorazíš, tá rúčka na veži
sa točí dookola, dookola, dookola,...
Kým prídeš, možno začnem veriť na princezné
z rozprávkových kníh.
Popol z cigariet však páli diery
do obrázkov z knižiek farebných.
Trému už nemávam, káva chladne,
necítim čerešne. Dávno nefajčím,
prúd nevypínam, z času nie som na dne.
Prestať čakať bol odvážny čin.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
elwinko
25. 5.mája 2008 10:24
Hmmm....pekné.....a v 15-tich?? WAU
2
Nedalo mi na túto peknú báseň zareagovať. Jednoducho som sem musel niečo napísať pretože táto báseň vo mne vyvolala príjemné myšlienky - idem si ju prečítať ešte a ešte raz. Super
4
ochchch...krasne..az zimomrievky na konci...a myslim ze by sa mi viac pacilo tvojich pier, nie peri..alebo to len ja som divna?
Napíš svoj komentár