Samovrah dvakrát odchádza zo života

Samovrah dvakrát odchádza

Pretiekla posledná kvapka - a nezáleží na tom kto ju dolial.
Dopadla na stôl a rozbil sa v nej celý svet.
Potom už bolo jednoduché vziať povraz a vložiť si hlavu do slučky.
Samovrah dvakrát odchádza zo života.
Keď visel s vyplazeným jazykom
bohatier našich nocí náš kompán vrecká pyžami sa mu roztrhli
a vypadávali z nich naše spoločné piesne
náš tupý smiech a naše urážky.
Pod zelenými bosými pätami sa trieštili jeho sny
a na črepinách myšlienok, čo nestretli hmotu a tvar,
kľačala žena a triasli sa deti,
neschopné chápať a plakať.
Len nemá chvíľa rozhodnutia len jeho stajená bolesť
nechcela z neho spadnúť a tuho zaťatá ležala na jeho pleciach.
Samovrah dvakrát odchádza zo života.
na prvej ceste idú s ním vence a spomienky,
na hruď mu bubnujú slzy a dobré slová,
súdružstvo blížnych ho obkolesuje
a ľútosť kriesi jeho prácu a plány.
Ale samovrah dvakrát odchádza zo života.
A druhá cesta je strašná
ako polnočná rieka čo zabudla šumieť,
a touto cestou musí prejsť sám
zahanbený, mŕtvy,
no s tlčúcim srdcom.
A musí vedieť,
že len kdesi ďaleko za ním tacká sa nocou
jeho zradená pieseň a pod mlčiacim nebom života
trasú sa jeho deti,
neschopné chápať a plakať.

OO
Milujem túto báseň, nie pre tému, naozaj na tom ešte nie som tak zle, aby som si to hodila, ale pre spôsob, akým je napísaná, pre to zvláštne čosi, čo z nej ide. Len neviem, kto ju napísal, keby ste niekto vedeli autora, tak napíšte.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu